Slovenská klasika
Asébia: umenie pamäte – Ján Mičko
Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána – otca Alberta – syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec. Jeho životným osudom je objaviť Ruda, najmladšieho z rodu, ktorý by starému mágovi dopovedal príbeh strateného deda Jána, čím by sa, v prípade príbehovej zhody, prelomila uvalená kliatba a on by po sto rokoch života našiel vytúženú smrť. Príbeh románu „tečie“ meandrami času a okrem hľadania životného šťastia, domova, pokoja, prijatia, stabilných hodnôt, sprostredkúva aj autentickú sondu do života umelcov, murárov v emigrácii, zabudnutých seniorov, zákopovej vojny či vojnových zajatcov, ale aj mládeže na začiatku nového tisícročia. Román obsahuje aj množstvo polemík, filozofických odkazov, teologických presahov a symbolov. A práve v tomto zvláštnom prelínaní vonkajšieho a vnútorného sveta treba hľadať osobitosť tohto diela.
Ars vivendi alebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom – Vladislav Suvák
Kniha Ars vivendi sa zaoberá vybranými postavami antického, renesančného a moderného myslenia, ktoré spájajú filozofiu s umením (lat. ars) a životom (lat. vita) či žitím (lat. vivo). Výsledné spojenie „umenie žiť“ (lat. ars vivendi) alebo umenie života (gr. techné tú biú) nie je marketingový titul – vyjadruje jednu z najdôležitejších činností, ktorým venovali starí filozofovia trvalú pozornosť. Moderné prehľady dejín západného myslenia nás vedú k porovnávaniu názorov významných filozofov od antiky po súčasnosť v rôznych oblastiach – metafyzike, teórii poznania, logike, etike a tak ďalej. No takmer úplne sa z nich vytratila otázka, aký spôsob života si pre seba volia jednotliví filozofovia, alebo otázka, či žijú v súlade so svojim učením. Táto kniha sa pokúša ukázať, že antická filozofia bola neoddeliteľne spätá s voľbou života. Jednotlivé kapitoly nechcú urobiť zo Sokrata, Epikura alebo Montaigna vzory filozofickej praxe. Asi nikto by si nezvolil život ako Diogenes alebo Nietzsche – ich životy neboli ani ľahké, ani pokojné. Ak sa máme niečo naučiť od starých filozofov, tak by to mohla byť skúsenosť života ako najdôležitejšej veci, ktorej by sme mali venovať sústredenú pozornosť.
Ariadnin dážď nesie absurdity – Stanislav Háber
Poézia je dáma, ktorá rada skrýva svoju tvár. Preto ju každý autor pozná trochu inak – a to je dobre. Poézia je dáma, väčšinou navyše aj tajomná a to v prípade Stanislava Hábera platí v plnom rozsahu. Jeho poézia by sa dala do¬konca označiť za dámu v závoji. Občas sa môže zdať trochu príliš zložitá, ale to je jej neodňateľné právo. Pri jej čítaní máme pocit, akoby sa nám prihovárala z druhého brehu, ale zrazu si uvedomujeme, že sme tam s ňou. A v tom je jej hlavné čaro i prínos.
Alicine psy – Peter Mišák
Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz – poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným „vhľadom“ do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj „hrdinov“) v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.
Aksál – Zuzana Cigánová
Zuzana Cigánová, naša etablovaná autorka, prichádza s novým dielom, ale večnou témou – láskou. Lenže táto je poriadne naruby. Lebo láska, to je príroda v nás. A príroda je najmocnejšia. A robí si, čo chce. Aj živelné pohromy. Prvý pohľad, prvý dotyk a vlna cunami zmetie všetko, čo doteraz dávalo zmysel. Pozrieme sa na to očami aktérov známeho, a predsa celkom iného trojuholníka. Lyrický jazyk autorky, obohatený o mnohé podnetné roviny, kde je každá veta myšlienkou, podčiarkuje túto jedinečnú mozaiku ľudských citov a túžení.
Ako som zachránil dedičstvo Kennedyovcom – Anton Blaha
V novej zbierke úvah a súdnych príbehov Anton Blaha sprostredkúva osudy bežných ľudí v rôznych kritických, ale aj zábavných životných situáciách. Nadväzuje na predchádzajúcu knižku z advokátskeho prostredia pod názvom Manderla a Modrý Maurícius, ktorá sa stretla s mimoriadnym záujmom čitateľskej verejnosti. Obsahuje jedenásť samostatných celkov. Okrem úvodnej úvahy Trest smrti – áno či nie (treba podotknúť, že Anton Blaha bol prvý česko-slovenský právnik, ktorý ešte pred Nežnou revolúciou navrhol zrušiť trest smrti) sú ďalšie príbehy viac či menej bizarné. Anton Blaha sa aj v tejto knihe prejavil ako právnik a autor s citlivým, no láskyplným zmyslom pre humor, a tiež ako človek, ktorý dokáže priložiť prst na pulzujúcu tepnu života. Autor do zbierky zaradil aj starší dopracovaný príbeh s názvom Tri ženy Ladislava Mednyánszkeho. Niet pochyb, že aj táto kniha súdnych poviedok z tvorby renomovaného advokáta, obdareného nezvyčajným literárnym talentom, si literárnou hodnotou získa priazeň čitateľa.
Ako sa spieva v klietke – Rudolf Dobiáš
Aká sme to krajina – Ondrej Hronec
Ondrej Hronec si veľa pamätá a tvrdí, že mnoho si pamätá i naša zem – pôda, voda, vzduch. Tieto „živly“ skúmal celý život ako vedec environmentalista. Kniha obsahuje súbor 23 esejistických zamyslení, ktorými celkom presne pomenúva, čím je spoločnosť zanešvárená. Prečo sa strácajú amazonské pralesy, čo je potravinový biznis, čím znečisťujeme pôdu, vodu, vzduch, aké sú naše autority a pod. Zo sveta faktov, chemických rozborov a rôznych ukazovateľov vyťažil celostný pohľad, pohľad v súvislostiach. Rozumie týmto dejom, pomenúva príčiny a hľadá perspektívy. Jeho rozhorčenia nie sú samoúčelné, nie sú to bedákania nemohúceho človeka, ale apeluje nimi a ponúka inšpiratívne, realistické riešenia pre jednotlivca i širokú spoločnosť. Keďže Ondrej Hronec nezabúda na korene, je v jeho zamysleniach vždy imanentný sedliacky rozum.
Ajhľa, človek – František Juriga
V predhovore k tejto knihe, ktorý je z väčšej časti vlastne poviedkou, autor medziiným hovorí: „... znova som začal pracovať na knižke zobrazujúcej človeka v jeho rôznorodosti a rôznotvárnosti.“ Z kontextu nie je na prvý pohľad jasné, o akú knihu ide, ale môže to byť práve táto. Zodpovedá tomu zmysel citovanej vety. Hoci keď sa človek zamyslí nad Jurigovou tvorbou ako celkom, hodí sa v podstate na čokoľvek z jeho tvorby a je toho mnoho – kompozične, tematicky aj formou, od rozhlasových poviedok a hier, cez divadelné drámy,
tvorbu pre deti a mládež až po opulentné romány. Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu
či spoločensko-politickú až po duchovno-existencionálnu. A zároveň ho rieši v rozličných súvislostiach, ktoré tvoria pestrú paletu konkrétnych námetov, čo je zreteľné najmä
v zbierke pätnástich poviedok Ajhľa, človek!, v ktorých je každá osnovaná na inom tematickom jadre. Vcelku však možno povedať, že autorovi je blízka spoločensko-
politická oblasť ľudských aktivít, nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov, čo jednak niektoré príbehy vracia do čias, keď sa kládol dôraz na túto stránku
umeleckej tvorby, a jednak znova aktualizuje tie problémy, ktoré v deväťdesiatych rokoch z literatúry vypadli a teraz v nej chýbajú, hoci zo života nezmizli, práve naopak, len sa zamietli
pod koberec. Jurigove prózy tvoria reťazec spájajúci bez príkras, ale aj bez pľuvancov, minulosť s prítomnosťou, a to spolu s precítením človeka v rôznych spoločenských situáciách.
Jurigova tvorba sa dobre číta a to nielen preto, že autor dokáže veľmi nenútene aj ťažkú atmosféru odľahčiť vtipným humorným podfarbením.
Administrátor hry len miluje – Stanislav Háber
Stanislav Háber v zbierke poézie Administrátor hry len miluje vás už po niekoľkých stranách sprevádza desiatkami motívov, mozaikovou symbolikou a navonok rozbitým svetom, celý čas ale v skutočnosti zostávate stáť na jednom mieste – mieste miest –, z ktorého sa vylievajú, ale do ktorého sa aj vlievajú všetky poetické obrazy a obrázky autora. A navonok rozhádzané motívy padajú (a sem-tam aj zapadajú) do seba. Teda na jednej strane máte pocit, že básňami kráčate nevyšliapanou oblasťou básnika, ale zároveň si začnete uvedomovať, že vlastne stojíte na mieste miest a autor vám nenápadne posúva (pootáča) uhol pohľadu. Točíte sa na jednom mieste, zároveň ste však každú chvíľu kdesi inde. Súčasne sa pritom neotáčate (a nie ste otáčaní) len vo svete autora, ale tu a tam odbiehate aj do toho vášho sveta. Veď ono čaro čítania tu spočíva aj v jedinečnosti, keď prečítané z autora presakuje do čitateľa a synchrónne v ňom prebúdza jeho skúsenosť. Pretože Stano Háber nikdy nie je len autorom, ktorý píše iba o sebe, i keď miestami to tak navonok vyzerá. Jeho slová vám vždy podávajú ruku, aby ste si vyšli na krátky či dlhší fakultatívny výlet do nevyšliapanej oblasti. Aby ste zistili, že aj jeden život má v sebe ozaj tisíce ďalších a ďalších životov.
50 viet, ktoré vám uľahčia život – Karin Kuschiková
50 viet, ktoré vám uľahčia život - Karin Kuschiková, Vydavateľ: Tatran, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 248, Rok vydania: 2023 Je ozaj dobrodružné, čo všetko denne zažijeme od rána do večera. Jednoduché vety často interpretujeme ako námietky, výčitky, obvinenia a v rýchlosti si nespomeniem na suverénne, výstižné odpovede. A pritom je všetko celkom jednoduché. Karin Kuschiková tvrdí: „Sama rozhodujem o tom, kto ma nahnevá.“ V tejto knihe zhrnula priam zázračné tipy, ako získať väčšiu suverenitu v každodennom živote – v pracovnej i v súkromnej sfére. Tieto jednoduché vety majú veľký účinok, zaraz nás upokoja, vyvolajú prekvapenie a uľahčia nám život.
Čo vietor spieva – Alexander Blok
Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho. Toto je odlišujúca osobitosť aj ako dôsledok jeho vlastného symbolizmu. Charakteristická v tejto súvislosti je hmlistá silueta „Neznámej“. Blok bol citlivý ku každodenným vnemom a zvukom okolitého sveta, jeho mesta a hercov, s ktorými sa stretával a sympatizoval s nimi. Osobitosťou jeho štýlu je využívanie metafory protikladu sna a dezilúzie, cigánskych piesní, ktoré chytajú za srdce. Časté lyrické vnímanie sveta on sám pokladá za základnú vlastnosť pravého básnika, pre ktorého romantické pretvorenie sveta pomocou metafory nie je svojvoľná poetická hra, ale pravý vklad do tajomnej podstaty sveta. Blokom začína rozhodné oslobodenie sa ruského verša od princípu počítania slov podľa stôp. V tomto zmysle sa všetci novší ruskí poeti učili od Bloka.
Číselká v riekankách – Helena Ďurišová
Číselká v riekankách sú druhým dielom autorky Heleny Ďurišovej ( prvé dielo Riekanky od Helenky ) Ako názov napovedá tentoraz sú to riekanky zamerané na čísla. Deti v predškolskom veku prípadne prváci sa hravou formou zoznámia s číslami, zabavia sa a niečo sa aj naučia. Knižka sa veľmi hodí ako pomôcka pre učiteľov v materských školách.
Chodila dievčina po hore plačúci – Jana Husárová
Jana Husárová (1985) tvorí od detstva a písanie považuje za jedinečný prejav slobody, kedy môže ktokoľvek vytvoriť čokoľvek, ale aj zodpovednosti za svoj výtvor. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, vďaka čomu si vyskúšala majstrovstvo slov z rôznych strán. Pracovala ako editorka, venovala sa tiež tvorbe článkov pre webové portály a momentálne pôsobí na publikačnom oddelení pri produkcii zdravotníckych kníh. Píše predovšetkým poviedky a jej tvorba bola ocenená v niekoľkých literárnych súťažiach a prezentovaná v literárnych časopisoch. V súčasnosti je jej najväčšou inšpiráciou príroda, ľudové umenie a rozprávka, čo sa zrkadlí aj v poviedkach tejto zbierky. Je víťazom Ceny Jána Červeňa roku 2017.
Chcem spáchať akýsi literárny hriech – Kolektív autorov
Denníky Jána Červeňa, ktorých výber zostavovatelia P. Cabadaj a M. Grupač ponúkajú čitateľovi prvý raz, dotvárajú prirodzený a opäť o niečo pravdivejší portrét umelca v tvare a procese, ktorý odhaľuje, ozrejmuje a pomáha objavovať. Jána Červeňa predstavujú ako mladého citlivého, vnímavého a originálneho intelektuála a tvorcu.
Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky – Juraj Hradský
Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky - Juraj Hradský, Vydavateľ: Matica Slovenská, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 168, Rok vydania: 2021
Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky nie je iba turistickou atrakciou a ozdobou Prezidentského paláca. Je zároveň symbolom, jedným z atribútov slovenskej štátnosti. Jej história siaha k počiatkom konštituovania prvej Česko-Slovenskej republiky, avšak korene osobných stráží treba hľadať v dávnej minulosti. Knižné dielo autora, ktorý bol svojho času jedným z príslušníkov tejto elitnej jednotky, sprevádza čitateľa dejinami telesných stráží a ich pokračovateľov – čestných stráží, ktoré dodnes neodmysliteľne patria k oficiálnej symbolike moderných štátov. Osobitne sa zameriava na dejiny osobných stráží v Uhorsku a na čestné stráže prezidentov ČSR a Slovenskej republiky. Prináša množstvo zaujímavých ilustrácií a informácií o kolorite týchto elitných jednotiek, ich výstroji a výzbroji, o aktivitách nad rámec samotného výkonu strážnej služby, o osobnostiach, ktoré utvárali ich dejiny.