Slovenská klasika Poézia
Ariadnin dážď nesie absurdity – Stanislav Háber
Poézia je dáma, ktorá rada skrýva svoju tvár. Preto ju každý autor pozná trochu inak – a to je dobre. Poézia je dáma, väčšinou navyše aj tajomná a to v prípade Stanislava Hábera platí v plnom rozsahu. Jeho poézia by sa dala do¬konca označiť za dámu v závoji. Občas sa môže zdať trochu príliš zložitá, ale to je jej neodňateľné právo. Pri jej čítaní máme pocit, akoby sa nám prihovárala z druhého brehu, ale zrazu si uvedomujeme, že sme tam s ňou. A v tom je jej hlavné čaro i prínos.
Čo vietor spieva – Alexander Blok
Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho. Toto je odlišujúca osobitosť aj ako dôsledok jeho vlastného symbolizmu. Charakteristická v tejto súvislosti je hmlistá silueta „Neznámej“. Blok bol citlivý ku každodenným vnemom a zvukom okolitého sveta, jeho mesta a hercov, s ktorými sa stretával a sympatizoval s nimi. Osobitosťou jeho štýlu je využívanie metafory protikladu sna a dezilúzie, cigánskych piesní, ktoré chytajú za srdce. Časté lyrické vnímanie sveta on sám pokladá za základnú vlastnosť pravého básnika, pre ktorého romantické pretvorenie sveta pomocou metafory nie je svojvoľná poetická hra, ale pravý vklad do tajomnej podstaty sveta. Blokom začína rozhodné oslobodenie sa ruského verša od princípu počítania slov podľa stôp. V tomto zmysle sa všetci novší ruskí poeti učili od Bloka.
Brána – Vojtech Mihálik
Koncom roku 1947 poslal mladý ambiciózny básnik Vojtech Mihálik, ktorý krátko predtým debutoval zbierkou spirituálnej poézie Anjeli (1947), redaktorovi vydavateľstva Verbum, básnikovi Jankovi Silanovi postupne dva listy a strojopis zbierky, ktorú zamýšľal vydať v edícii poézie Lux. Doklady o Silanovej reakcii sa nezachovali a po tzv. Víťaznom februári 1948 bol zo strany komunistickej štátnej moci na vydavateľstvo Verbum vyvíjaný enormný tlak, ktorý viedol napokon k jeho zániku. Zbierka nikdy nevyšla, ale zachoval sa strojopis unikátnej skladby Brána, ktorou Mihálik pokračoval v rozvíjaní „anjelskej“ tematiky. Skladba je unikátna z hľadiska kompozície, pretože autor integroval do korpusu tejto poémy svoje pôvodne samostatné básne, z ktorých mnohé neskôr našli uplatnenie v jeho neskorších zbierkach. Skladba Brána dopĺňa ďalšie „biele miesto“ v tvorbe V. Mihálika.
Klenoty slovenskej poézie (kniha+CD) – Jaroslav Rezník
Najkrajšie kúsky starých majstrov slovenskej lyriky vám približuje reprezentatívny výber z diel J. Hollého, J. Kollára, P. J. Šafárika, K. Kuzmányho, M. M. Hodžu, S. Chalupku, Ľ. Štúra, A. Sládkoviča, S. B. Hroboňa, J. Matúšku, J. Kráľa, J. Francisciho, P. K. Hostinského, S. Vozára, M. Dohnányho, D. Maróthyho, V. P. Tótha, J. Bottu, J. Čajaka.
Keď stíchne naša krv – Jaroslav Rezník
Zbierka Keď stíchne naša krv je vítaným autorským počinom špičkového slovenského poeta. Posolstvo, zodpovednosť v tvorbe, výnimočný talent, hlboký intelektuálny a umelecký vklad, to všetko sú hodnoty, pre ktoré Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov s vďakou k autorovi prijalo do edičného plánu tento titul. Prepracovaná poetika, bohatý jazyk, vycizelovaná výpoveď bez jediného zbytočného slova, prienik do duše, silný zásah slovom, vnútorná úprimnosť, zodpovedný systém hodnôt aj výzva k zodpovednosti a prebúdzanie národnej pamäti – to všetko sú atribúty Rezníkovej poézie a dalo by sa ich nájsť ešte omnoho viac. Zbierka je členená do piatich tematicky odlišných blokov Záverečná vo sviatok, Znedeľnievanie, Prorokom býva doma ťažko, Pridajte sa v melódii piesne, Z básní Jána Literáta, z ktorých každý má svoje poetické čaro. Úvod smutný – smútočný tvorí precítená spomienka za zosnulými, no v ďalších blokoch nastupujú témy života – plodného i ľúbostného – prostredia domova, národných osobností, udalostí histórie až po zaujímavú vnútornú básnickú výpoveď i o poslaní básnika a naplnení tohto poslania, výborne vyjadrenú štvorverším: „Život mi horí pod nohami a moju dušu dusí dym. No ak som vinný, tak len preto, že ďalej jak vy dovidím.“ A čítať výpovede tých, čo vidia ďalej, je prínosom pre
všetkých, preto ich vydanie je jednoznačným obohatením slovenského knižného trhu. Zbierku dopĺňajú pôsobivé perokresby Martina Kellenbergera.
HRAJ (sa so mnou) – Zuzana Kuglerová
Zbierka ľúbostno-erotickej poézie. Zuzanu Kuglerovú poznajú čitatelia predovšetkým ako autorku historických románov,ˇzberateľku rozprávok a ľudových povestí. V časoch svojich študentských rokoch však debutovala ako poetka, zbierkou poézie Madona v hmlách, za ktorou v dvojročnom odstupe vyšla druhá zbierka - Opakovaný záber. Po viac ako tridsiatich rokoch sa autorka vracia znovu k poézii výberom ľúbostných, až erotických veršov, v ktorých mapuje svoj "príbeh lásky" od jeho začiatku až po koniec. Je to zbierka plná vášne, ale aj smútku za stratenými snami zaľúbeného mladého dievčaťa, vzkriesenie sebadôvery a vlastnej dôstojnosti po odhalení zničujúcej nevery. Každý, kto bol raz zamilovaný, by mal mať túto zbierku v svojej knižnici.
Krehké z kameňa – Miroslav Daniš
Prvá básnická zbierka M. Daniša (1960) Dážď stratených vyšla v roku 2002. Následne vyšli zbierky Architektúra lásky (2005), Dlaždičov sen (2007), Jadierka (2008), Šperky v oblakoch (2010), V ľudskej koži (2012), Čiernobiela z porcelánu (2014), Mám strach z tohto sveta (2016). Krehké z kameňa je výberom toho najlepšieho z básnickej tvorby autora. Zbierka je rozdelená na šesť organických častí naprieč rokmi. Vnímavý čitateľ bude mať možnosť zdieľať autorove pocity a originálne myšlienky na tému detstva a domova, lásky k ženám, vlastného ja, filozofie, dejín a sveta, viery a prírody. Záverečná časť sa v krátkych útvaroch hutne vyjadruje zo srdca i z rozumu k veciam, ktoré z času na čas cítia aj mnohí z nás.
Dcéra Slávy – Ján Kollár
Prebásnenie jedného z najznámejších diel našej literatúry od Jána Kollára, ktorého sa ujal jeden z našich najlepších slovenských spisovateľov Ľubomír Feldek. V knihe sú aj pasáže z Kollárovho originálu z roku 1824, ako aj vysvetlivky pre lepšie pochopenie textu. Kniha poteší všetkých milovníkov literatúry, ako aj žiakov a študentov. Zároveň je to hodnotný a vzácny darček do každej knižnice.
Žmúrim do tmy – Jana Melcerová
Jana Melcerová vo svojej formálne výborne zvládnutej a myšlienkovo bohatej poézii akoby otvárala pred čitateľom či celým svetom tajomné izbietky ženskej duše, plné obáv, sklamaní či poznania, ale aj čistej radosti z malých i veľkých vecí života. Žmúri do tmy, no vidí v nej svetlo na križovatkách. Ako keď zatvoríme oči, pomyselne odstrihneme rušivé momenty a zameriame sa na vnútorný monológ. Inokedy zasa len necháme na seba pôsobiť rôzne vnemy a pýtame sa, čo to s nami robí, čo sa to v nás pohlo. Nie vždy to zistíme na prvý raz, ale jedným sme si istí – vidíme jasnejšie. Poéziu Jany Melcerovej, jej hľadanie a nachádzanie odľahčené jemným humorom i nešetrnou sebairóniou, dopĺňajú inšpiratívne čiernobiele fotografie Renáty Černayovej.
Zmením ak sa teším – Stanislav Háber
V poradí pätnásta zbierka poézie Stanislava Hábera (VSSS, 2015) sa zaoberá myšlienkami ľudského osudu. Osud každého človeka je previazaný vzťahmi. Vzťahy ľudí sú zasa podľa autora vždy poznačené chýbajúcou, nachádzajúcou a trvalou láskou, ktorá sprevádza človeka počas jeho života. Od individuálneho poznania Háber prechádza k zovšeobecňujúcemu chápaniu sveta. Napriek tomu nestanovuje definície. Naopak, ponúka cesty, ako sa k poznaniu dostať. Z tohto pohľadu má zbierka meditatívny charakter. Môžeme hovoriť o pokuse do poézie dostať zašifrované mantry. Nie je nutné ich opakovať. Čítaním Háberových veršov sa nám totiž tieto mantry odkrývajú. Stávajú sa rozpoznateľné. Háberova poézia je tak čímsi ako príručkou, ako dešifrovať kódy osudu.
Tmavý chlieb – Jozef Darmo
Po dvoch predchádzajúcich básnických zbierkach (Pečate v kameni (2016) – je to výpoveď o morálnej, etickej a mravnej osnove slovenského národa, o obraze jeho duše, srdca tej doby a Čas s Tebou (2017) – v nej nastavuje obraz posolstvu muža a ženy, ich lásky, rodiny, klenbe identity národa, života pokolení) autor tentoraz predkladá čitateľovi básnický obraz domova v identite vlasti, národa, rodiny, regionálneho patriotizmu rodákov, posolstvo súčasným a budúcim generáciám.
Tajný denník pozemšťana – Ján Fekete
Texty básnickej zbierky Jána Feketeho (najmä prvých dvoch častí Nervy a Kozmologikum) sú plné ozvien a alúzií, zaznievajú v nich obzvlášť intenzívne ozveny poetík 60-tych rokov minulého storočia, apely sú však dnešné, naliehavé. Nie je to „kritika spoločnosti“ a jej pomerov, Feketeho vzbura nie je v podstate ani vzburou, je výstražne vztýčeným prstom. Básnik s vyše polstoročnou literárnou praxou si hravo poradil s viazaným veršom, pravda, bez nároku na pevný tvar básne. Nešetrí vnútorným rýmom a priam márnotratne hýri rytmami dnes už bájnej beat-genera¬tion. V približne v stovke básnických textov nájdeme aj báseň v próze, miniatúry ba aj tvar haiku. Časť Z knihy palindrómov je dokladom predchádza¬júcich náznakov šikovnosti, zručnosti, bravúry, ktorú pozorný čitateľ v textoch objaví na prvý pohľad (nepo-zorný hneď na druhý). V súvislosti s touto zbierkou treba poznamenať: Obrovský kus cesty prešiel Ján Fekete od svojej prvej a trestuhodne nezrealizovanej knižky básní Chod¬níčkom do hvezdárne. (Prečo, či lepšie pre čo nevyšla, si každý domyslí, keď povieme, že bola pripravená do tlače v roku 1968 a jej výroba „bola zrušená“ dajako po apríli 1969.) Na tej ceste sa rodila jeho poézia i tam, kde sa písalo o nárečí, prípadne o dejinách futbalu. Najviac azda tam, kde sa lietalo v prebádaných a aj tak málo poznaných a poznateľných sférach sci-fi. Na margo zbierky básnik a publicista Peter Mišák napísal: „Básni, poézii človek neunikne. Báseň, poézia však môže uniknúť človeku. Jedna knižka tohto autora (mno¬ho knižiek mnohých autorov) takto unikla (uniklo). Prí¬činy sú známe i neznáme, nie sú však vysvetlením a ani ospravedlnením nenávratných strát. Tak je to s poéziou ako s letnou búrkou. Ani blesky sa neobnovujú. Len vznikajú nové. Bola by škoda, keby sa osud prvej kniž¬ky opakoval pri tejto, ktorá prichádza na svet.“
Svetlo a iné stroje – Ján Tazberík
Zbierka meditatívnej poézie od jedného z najvýraznejších zjavov súčasnej slovenskej poézie - Jána Tazberíka - je ponorom do hlbokého sveta básnikových úvah. Prináša filozoifické a meditatívne reflexie. Ján Tazberík je nositeľom viacerých ocenení za svoje básnické dielo, preto sa aj od tejto zbierky očakáva, že donesie rovnakú kvalitu. A čitateľ, ktorý knihu Svetlo a iné stroje zoberie do rúk, sa v tomto očakávaní nesklame.
Súhvezdie dúhy – Jozef Darmo
Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše. Osobitne po roku 1968, keď ho postihlo 20-ročné obdobie politicky, občiansky vynútenej exkomunikácie z verejného i vedeckého života so zákazom publikačnej činnosti. Z bohatej rukopisnej tvorby po rehabilitácii po roku 1990 publikoval básnické diela Diabolský amok (2000), Pečate v kameni (2015), Čas s tebou (2017), Tmavý chlieb (2017), Krehká ako srieň (2018). Básnické dielo Súhvezdie dúhy (skál a morí) uvádza už generačnou životnou súvahou: „Kým žijem, musím stále hľadať človeka v pamäti Zeme zapísaného Stvoriteľom v knihe skál a morí. Hľadať odpoveď ako človek napĺňa posolstvo daru Zeme dané Stvoriteľom. Dielo je obrazom civilizácie v zániku dúhy ducha, života. Božieho závetu nádejí planéty“.
Pseudologia phantastica – Jaroslav Klus
Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky. Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.