Slovenská klasika
Na rube plátna – Etela Farkašová
Etela Farkašová - filozofka, spisovateľka - doteraz vydala viac ako dve desiatky kníh, jej texty boli preložené do viacerých jazykov, je v domácich i zahraničných antológiách. Farkašová každou novou knihou čoraz väčšmi nachádza nielen svoju osobnú "tvár", ale aj literárnu polohu, ktorá umožňuje vyniknúť jej štýlovým vlastnostiam, tematickému záberu determinovanému profesiou i životom autorky, jej tvorivým aj intelektuálnym záujmom. Na margo jej ostatnej knihy Na rube plátna, pozostávajúcej zo siedmich poviedok, spisovateľ Anton Hykisch napísal: "(Autorkine slová) skúmajú priestor okolo seba, aby nakoniec poviedka dospela do konca jednoduchou záverečnou vetou. Farkašová je naozajstnou majsterkou v rafinovanom dobýjaní neznámeho terénu ľudskej duše..." A literárny kritik Derek Rebro konštatuje: ".. písanie ako tkanie a zamotávanie utkaného vytvára napätie s jednou z ústredných tém Farkašovej písania. Tou je (zdanlivo protikladná) modernistická viera, resp. túžba po celistvosti, autentickosti, chvíľami dokonca hodnotovej hierarchizácii - nie však v zmysle nadraďovania (sa). Naopak, pre ,hrdinku? je dôležitá vzťahovosť, súcitenie, začlenenie individualít do komunity..."
Na okraj kultúry, na okraj života – Milan Zelinka
Spisovateľ Milan Zelinka (1942), držiteľ prestížneho ocenenia Anasoft litera (Teta Anula, 2007), je neúnavným pozorovateľom života, ktorého fragmenty veľmi úspešne zachytáva vo svojich prózach. Zbierka esejí NA OKRAJ KULTÚRY, NA OKRAJ ŽIVOTA je akýmsi nastavením zrkadla tvorcom i konzumentom slovenskej kultúry dneška (Na okraj kultúry) a obzretím sa za niekedy smutnou, niekedy veselou, no stále dokola sa opakujúcou každodennosťou uplynulých a azda aj budúcich rokov (Na okraj života). Zelinka ani neprikrášľuje, ani zbytočne nedramatizuje; rozpráva o ľudskej veľkosti i malosti tak, ako ju videl, počul, zažil. A práve táto neskreslená optika robí Zelinkove prózy čitateľnými.
Na hrane snov – Adolf Lachkovič
Román Na hrane snov priam detailne ukazuje život filmového výrobného štábu. Hlavný protagonista, pomocný režisér Leo, sa húževnato usiluje o vlastnú sebarealizáciu a prežíva hlbokú komplikovanú lásku v neromantickom prostredí slovenskej „továrni na sny“, povestných filmových ateliéroch Koliba. Autor vykresľuje toto prostredie so znalosťou terénu, že aj najbanálnejšia práca plná potu a ťažkých situácii, pôsobí v tomto ligotavom obale ako skutočne fascinujúci svet.
Muž ktorý sadil knihy – Ján Podmanický
Muž ktorý sadil knihy - Ján Podmanický, Vydavateľ: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisova, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 141, Rok vydania: 2021
Novela Jána Podmanického Muž, ktorý sadil knihy je rozprávaním o pretínaní kruhov nenávisti. Nielen tých, ktoré si uvedumujeme, ale aj tých, ktoré v sebe nosíme podvedome.Niekedy sa prejavujú ako smútok, ktorý sa môže v nasledujúcich generáciách premeniť na opačný postoj. Inokedy sa pretínanie kruhov nenávisti prejavuje ako potreba uzatvárať veci zmierením.
Ján Podmanický sa vracia k vojnovým udalostiam k Starej Dedine. Vychádza zo skutočného príbehu. Hlavný hrdina, bohatý podnikateľ z Argentíny, sa vracia na Slovensko do rodiska svojho deda kvôli pokladu, o ktorom sa dozvedel v testamente. Novela Jána Podmanického je aj o hodnotách. O tom, čo môže byť skutočným pokladom.
Tento pútavý príbeh ukazuje nezmyselnosť prenášania hriechov predkov na ich potomkov. Dáva nám možnosť obzrieť sa do čias minulých, aby sme dnes neopakovali chyby, ktoré by sme mohli fatálne zmeniť životy ľudí. A je aj mementom do čias budúcich.
Mutácia z planéty Zem – Katarína Soyka
Turgovia kedysi spôsobili genocídu ľudstva, ktoré dnes prežíva už len na pár vesmírnych lodiach a živí sa pirátstvom. Chila dlho trénovala, aby sa dostala do ostrej akcie. Spočiatku šlo všetko hladko. Potom sa turgské plavidlo otriaslo nárazom. Našťastie, alebo nanešťastie, Chila nestroskotala sama. Ocitla sa vo vraku s dôstojníkom turgskej armády.
V boji o holý život sa znepriatelené strany pokúsili o prímerie. Lenže, dá sa to vôbec? Niekedy nás totiž nútia proti sebe stáť okolnosti.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Mŕtvy jazyk – Jaroslav Vlnka
Novela popredného literárneho kritika, spisovateľa, esejistu je spomienkovým návratom do minulosti, nielen vlastnej, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Literárny hrdina rekapituluje svoj osud a zároveň rozpráva i zážitky starého otca z čias španielskej občianskej vojny. Dielo tematizuje hľadanie vnútornej harmónie, zadosťučinenia, zmierenia, i problémy moderného tvorivého človeka v stredoeurópskej „globalizujúcej sa“ krajine. Je originálnym, produktívnym príspevkom do súčasného literárneho bádania, obohatením slovenskej krásnej literatúry.
Moravianska Venuša – Štefan Moravčík
Čitateľsky úspešná zbierka Štefana Moravčíka Moravianska Venuša vyšla roku 1984 vo vydavateľstve Smena v edícii Erb. Knižka vznikala v priaznivej atmosfére, nastolenej knihami Pavla Dvořáka o nových archeologických objavoch na našom území, prácou Jána Dekana Veľká Morava, výstavami sochára Vojtecha Matušinca o hrdinoch a božstvách starých Slovanov. Výnimočne talentovaný básnik obdarený umením hry so slovami, ktorý bol v prvých zbierkach vnímaný ako básnik očarený erosom, básnik prítomnej chvíle, básnik moderných Venuší, sa v tejto zbierke stal básnikom obdobia zápasu nastupujúceho kresťanstva s pohanstvom, básnikom našich dejín z čias Veľkej Moravy. Moravianska venuša obohacuje slovenskú poéziu o zveršovanú dávnu históriu národa. Moravčíkov bezprostredný a pritom mimoriadne vnímavý a poučný ponor do obdobia počiatku našich dejín ocenila v čase vzniku zbierky aj literárna veda a kritika. Básne z tejto zbierky nezostarli, skôr vyzreli, a čitatelia budú aj dnes fascinovaní autorovým ostrým a dramatickým, a súčasne spevavo poetickým, pohľadom „cez kľúčovú dierku“ dejín. Spolu s autorom sa čitatelia stanú účastníkmi zápasov, ktoré sa odohrávali na našom území pred viac ako tisícročím. Zbierka básní je zvýraznená kongeniálnymi ilustráciami Miroslava Cipára.
Momentky bez objektívu – Eduard Maták
Dvadsiate storočie bolo bohaté na historické udalosti či až zlomy. Ale aj vtedy sa deti hrali, chodili do školy, aj vtedy pri nedostatku liekov lekári museli liečiť svojich pacientov. V povojnových rokoch boli problémy so zásobovaním ale aj vtedy sa živnostníci snažili svoje živnosti zveľadiť, aby zakrátko o ne prišli. Vojna zanechala nie len smútok ale aj traumatizujúce spomienky. Prišli roky kolektivizácie poľnohospodárstva následne pokusu o demokratizáciu, ktorá vyústila do normalizácie. Aj vtedy mladí ľudia študovali, či slúžili vojenskú službu a následne hľadali svoje uplatnenie ale aj svoje osobnostné postoje. Preto autor ponúka skutočné drobné príbehy ktorých bol svedkom či niektoré pri svojej práci vypočul.
Možno práve preto si môžu nájsť čitateľa...
Modré obdobie – Viera Švenková
Próza Modré obdobie známej spisovateľky Viery Švenkovej, beletrizované zápisky z obdobia po auguste 1968, patrí do tzv. zásuvkovej literatúry. Zachytáva osudy politicky prenasledovaných novinárov, ako ich čiastočne zažila na vlastnej koži. Keďže kniha nemala šancu na vydanie, autorka použila mnohé motívy vo svojich predchádzajúcich dielach, preto sa viaceré postavy v jej prózach opakujú, dostávajú viac priestoru, sú presvedčivejšie, vierohodnejšie, životnejšie. Modré obdobie dokresľuje výpovede o neradostnej kapitole našich dejín, o rozporoch v myslení jednotlivca i spoločnosti, o pracovných i rodinných tragédiách, bezohľadných kariérnych úspechoch, o osobných stroskotaniach, pádoch do tmy, tu a tam osvetlenej mihotavým zábleskom nádeje.
Modrá trikolóra – Peter Mišák
Kolekcia troch poviedok autora, ktorého tvorivým priestorom je viac poézia a publicistika, než próza, má predovšetkým prezentačný charakter. Každá z troch próz je samostatnou „vzorkou“ etáp, resp. období autorových tvorivých úsilí v oblasti krátkej epiky, pričom spoločným menovateľom, skrytým pod slovom „modrá“ je premenlivosť autorského (azda viac spoločenského) videnia skutočnosti v čase. Poviedka Silviino modré obdobie je prevzatá z čitateľsky úspešnej zbierky poviedok Pointa smrť (2007). Je čiastočne upravená. Druhá poviedka Štúdia v modrom je psychologicko-reflexívny pokus o portrét intelektuálky, ktorej život sa zmenil na tragédiu. Trojicu dopĺňa autorsky najmladší text Modrá krv o pokračovateľke šľachtického rodu, ktorý si svoj pôvod prenáša netradične nie v mužskej, ale v ženskej vetve. Poviedky sa vyznačujú štýlovou vybrúsenosťou a čistotou jazyka, zmyslom pre detail a bohatosťou poetických obrazov.
Modlitbičky, 14. vydanie – Milan Rúfus
Veľmi vnímavo a citlivo hľadal Milan Rúfus zmysel a podstatu ľudského bytia. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radostí, šťastia i vzdoru. Modlitbičky predstavujú nadčasovú zbierku poézie, ktorá znárodnela, stala sa skutočnou modlitbičkou slovenského národa, o čom svedčí cez 183 000 predaných výtlačkov. Ilustrácie Petra Uchnára vytvárajú s básnikovým slovom dokonalú harmóniu.
Mlynárske povesti – Hana Košková
Keby tak vedeli rozprávať zrúcaniny starých vodných a veterných mlynov a obilných sýpok, ozrutné mlynské kolesá s dômyselne vybudovanými náhonmi pri dedinských jarkoch, vekmi ohlodané kamenné žarnovy... Ale čo neprezradia nemí pamätníci zašlých čias, to vypátrala a vo viac ako tridsiatke príbehov rozpovedala zberateľka povestí a spisovateľka Hana Košková. Dozviete sa o tajomnom pomocníkovi z potočného mlyna, o mlynárkiných gagarínkach, rozlúsknete tajomstvo Ištokovho mlyna i mlyna pri bzovíckom kláštore, nazriete do mlyna, v ktorom našiel útočisko Turek a dozviete sa veľa ďalších zaujímavostí a príbehov spojených s mlynárskym remeslom.
Marína – Andrej Sládkovič
Ľúbostné spevy Andreja Sládkoviča Marína vychádzajú v exkluzívnom výtvarnom sprievode Kataríny Vavrovej. Nevšedná plnofarebná publikácia je plná lásky k žene a k vlasti. Je určená pre všetky vekové kategórie. Marína, klenot slovenskej romantickej poézie, po prvýkrát vyšla v roku 1844 s názvom Marína, spevi Andreja Sládkoviča, a nechýba takmer v žiadnej knižnici. Doteraz nebolo publikované takto bohato ilustrované knižné vydanie v nevšednom darčekovom spracovaní.
Ilustrácie: Katarína Vavrová
Informácia – Maroš Krajňak
Príbeh dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšajú každý po svojom odpútať od rodného kraja, kde ich nečaká žiadna perspektíva. Fedy študuje v hlavnom meste a neskôr pracuje v medzinárodnej firme. Stáva sa výkonným kolieskom vo svete moderného „civilizovaného“ otroctva. Jeho kamarát Vaxo sa krúti v bludných kruhoch striedavých výjazdov do Nemecka, Ameriky či na Ukrajinu. Vykúpením zo života, ktorý ich oberá o ilúzie, je putovanie za mágiou Florinskej monarchie (fiktívny názov územia s tradičným rusínskym osídlením na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, voľne odkazujúci na neúspešný historický pokus Rusínov-Lemkov o vyhlásenie tzv. Florinskej republiky). Navyše záhada karpatorusínskeho pokladu ich zavedie až na vzdialené roviny Ukrajiny a predznamená prekvapivé vyústenie. Autor vychádza zo svojej „rusínskej témy“, ktorú spracoval v predchádzajúcich novelách Carpathia a Entropia, ale teraz sa zemepisne aj tematicky rozbieha viac do sveta. Na jednej strane si všíma vzťahy poznačené globalizáciou či bizarný svet korporátnej firemnej kultúry. Na druhej strane sa ako hodnotový protiklad vynára magický kraj rusínskych predkov, vzápätí takisto zbavený idealizácie.