Slovenská klasika
Osamilosť – Ľubomíra Miháliková
Modranská poetka vydáva zbierku, ktorej dala názov Osamilosť. Je zložený z dvoch slov: osamelosť a milosť. Oba výrazy spolu súvisia, ale sú zároveň v rozpore. Jej skromno-čisté básne sú o viere, modlitbe i smrti, ale zároveň o práci vo vinohrade, o viniciach i o víne. Ľubomíra Miháliková nie je poetkou veľkých gest ani svetoborných tém, ostáva vždy vo všednodennosti, preto dovidí lepšie do obyčajných ľudí a sama sa môže považovať za jedného z nich. Zrelý vek jej umožňuje dívať sa okolo seba s porozumením, ktoré je založené na skúsenosti, zážitku a poetickej reflexii. Knižku ilustroval a graficky upravil výtvarník Jaroslav Uhel.
Oneskorené reportáže – Ladislav Mňačko
Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život. Kniha Oneskorené reportáže pôvodne vyšla takmer zároveň s celosvetovým publikovaním slávnej novely Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča a dodnes ostáva jedným zo svetlých kamienkov hľadania pravdy v našej literatúre. Nové vydanie Mňačkovej zásadnej knihy je nielen pripomenutím skvelého autora, ale aj snahou o oživenie našej pamäte.
Odyseus, Bronz a krv – Ján Lenčo
Dielo Jána Lenču - Odyseus, bronz a krv je bez pochýb jedným z najvýznamnejších historických románov v slovenskej literatúre. Autor týmto dielom dokázal, že aj slovenský autor dokáže spracovať robustnú historickú tému na takej umeleckej úrovni, ktorá ho začlení minimálne do európskeho literárneho kontextu. Lenčo v tomto historickom románe majstrovsky, pútavou formou, avšak bez lacných zjednodušení, priblížil širokej čitateľskej verejnosti obsah veľkých homérskych eposov Iliady a Odysey. Je pochopiteľné, že v dnešnej hektickej, povrchnej a rýchlej dobe len malý zlomok ľudí siahne po vedeckých, či kritických vydaniach pôvodných eposov. Preto pre vzdelanosť širokých vrstiev majú románové prerozprávania týchto príbehov neoceniteľnú hodnotu. O to smutnejšie pôsobí fakt, že je toto brilantné dielo v posledných 20. rokoch prakticky nedostupné. Nové vydanie by teda znamenalo významný edičný počin a sprístupnenie tohto skvostného historického románu novým generáciám čitateľov.
Odvaha vidieť – Ľudovít Fuchs
Básnik – tradicionalista – sa v zbierke Odvaha vidieť (obsahuje tri kapitoly Pred znovustvorením seba, Privráva sa mi zem i hriešne nebo a Zúčastnil som sa nadoblačných hostín) prihovára čitateľovi a strháva ho veršami plnými filozofických meditácií o zmysle života, o problémoch ľudskej existencie, ktoré sú pretavené životnými skúsenosťami, iných osloví oslavovaním lásky, krásy, plnosti a naplnenosti života.
Odrieknutý svet – Štefan Cifra
Odklínanie Vajanského – Eva Fordinálová
Autorka po rozsiahlom bádaní národného obrodenia zamerala obsah vedeckého skúmania na tvorbu významného slovenského spisovateľa a politika Svetozára Hurbana Vajanského pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Nový pohľad na jeho celoživotné dielo považuje Prof. E. Fordinálová za isté „odkliatie“ tejto osobnosti a splatenie dlhu odbornej verejnosti voči Vajanskému. Autorka otvára svoju prácu vyznaním: Vajanského dielo ju oslovilo už v ranej mladosti, i cez Záhorie, z ktorého obaja pochádzajú, a dlho čakala na literárno-bádateľské dielo, ktoré by komplexne poňalo autora, až napokon prijala výzvu a pustila sa do práce. E. Fordinálová nepredstavuje Vajanského len ako zakladateľa slovenského spoločenského románu, ale aj ako ideológa, najvýraznejšiu osobnosť vtedajšieho politického diania, ktorá pociťovala zodpovednosť za určovanie stratégie a taktiky v obrannom národnom zápase v čase eskalujúcej maďarizácie. Jadro vedeckej práce prirodzene tvorí široko koncipovaný analytický prierez tvorbou s bohatou konfrontáciou s prácami iných literárnych vedcov. Autorka dospeje k stručnému záveru, že poznaním Vajanského spoznávame seba samých.
Od slova do SLOVA – Jozef Špaček
Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom. Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.
Oblak v nohaviciach – Vladimír Majakovský
Vladimír Majakovskij (1893 – 1930) nebol básnikom lyrických sentimentalít a banálností, no tým menej básnikom, posluhujúcim cudzej, neprežutej fráze, básnikom falošnej a permanentnej oslavnosti. Z celého srdca miloval revolúciu, jej horúci dych a prostú hrdinskosť skutkov, jej nadšených bojovníkov v šedivých otrhaných plášťoch, ale s hlavou plnou predstáv o kráse budúceho mierového života, jej neúnavných, premrznutých a hladných pracovníkov, snívajúcich v blate a chlade o prekvitajúcom „meste-sade“ budúcnosti. A bola to práve táto veľká a úprimná láska, úprimná v celej veľkosti básnického génia, ktorá nedovoľovala Majakovskému povedať čo len jediné falošné slovo, čo len jednu nepravdu hocako peknú a hocako zdanlivo nepotrebnú v danej chvíli. Svoj osud spojil s futurizmom. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol aj jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915). Vyjadruje sa tu k poézii jeho doby, odsudzuje doterajšie umenie, zriadenie, náboženstvo a pohľad na lásku. 14. apríla 1930 Majakovskij ukončil svoj život dobrovoľnou smrťou. Svetu však zanechal tvorbu, ktorá neprestáva žiť a je uznávaná celým kultúrnym svetom.
Nočný rozhovor – Ladislav Mňačko
Slávny román o hrôzach fašizmu.„V apríli roku 1965 som bol v Drážďanoch. Celú noc som prechodil po meste, ktoré sa dodnes nespamätalo zo strašných následkov vojny. Keď som sa vrátil domov, začal som písať túto knihu. Nie je to autobiografia, ale môže si niekto vymyslieť niečo, čo sa nikdy nestalo?" L. M.
Legendárny slovenský prozaik Ladislav Mňačko sa narodil 29. januára 1919 vo Valašských Kloboukoch. Po rozbití Československej republiky sa roku 1939 snažil ujsť do Sovietskeho zväzu a o rok sa pokúsil prekročiť nemecko-holandské hranice. Pri tomto druhom pokuse ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora Hunswikl. Z nútených prác v „ríši" utiekol, vrátil sa na Moravu a zapojil sa do partizánskych akcií proti okupantom. V rokoch 1945 – 1953 bol redaktorom komunistických denníkov Rudé právo a Pravda. Je autorom legendárnych románov Smrť sa volá Engelchen (1959), Ako chutí moc (1968) a knihy Oneskorené reportáže (1963). V roku 1967 na protest proti antiizraelskej kampani československej vlády emigroval do Izraela a bol zbavený československého občianstva. Po „oteplení" politických pomerov v roku 1968 sa vrátil domov, no po okupácii republiky vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel do Rakúska. Tam žil, pracoval a tvoril až do novembra 1989. Do vlasti sa vrátil roku 1990, no po rozpade Československa sa rozhodol žiť v Prahe. Zomrel 24. februára 1994 v Bratislave.
Novela Nočný rozhovor (1966) je majstrovskou analýzou hrôz druhej svetovej vojny. Prostredníctvom dialógu s obsluhujúcou dievčinou v drážďanskej kaviarni sa autor s až cynickou otvorenosťou pokúsil rozobrať otázku viny za krvavý konflikt. Obaja rozprávajú ako prežili nacizmus a ako sa s tým po určitom čase vyrovnávajú. Z dialógu bývalého väzňa koncentračného tábora a dcéry nacistu vzniklo pozoruhodné prozaické dielo, ktoré je dodnes bolestne aktuálne.
Neviditeľné krídla – Ondrej Štefanko
Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.
Nerieš to – Milka Zimková
Táto kniha je výberom z doterajšej Zimkovej tvorby. Autorka do literárnej textúry prináša obdivuhodnú spontánnosť, nepredstieranú úprimnosť, v jej spisbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto jej tvorba aj v tejto knihe má, ako poznamenáva spisovateľ Anton Blaha „originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre, lebo pasie dušu každého citlivého čitateľa a obdivovateľa jej tvorby na pestrej pôsobivej lúke krásnej literatúry“. Zimkovej parketou je poviedka, prerastajúca občas do novely, alebo ešte čosi subtílnejšie: glosa, črta alebo len publicistický postreh. Ako celok však tieto krátke útvary naznačujú alúziu románu. Jej tvorba je neopakovateľná, komunikatívna a príťažlivá pre viaceré vrstvy čitateľov. Živý a jemný perfekcionizmus, bohato odtienený jazyk, štylistická bravúra a hlboký záber do hĺbok i výšok stavajú túto autorku naozaj na popredné miesta v slovenskej literatúre.
Neha na cholvarkoch – Juliana Belková
Juliana Belková majstrovsky a v skratke veršov zobrazila emotívny príbeh života našich predkov - veselý i smutný, no najmä pravdivý. Je krásnou spomienkou na život v minulosti pre tých skôr narodených, pre mladého človeka jemným dotykom s ťažkým životom našich prarodičov. Kniha je venovaná Kysuciam, no príbehy v básňach sa mohli odohrať v ktorejkoľvek slovenskej dedine alebo aj meste. Autorkin rozprávačský aj dramatický talent sa v dielku opiera o skutočný zážitok, poznanie mentality ľudí, ktorí žili svoj život v dnes už takmer zaniknutom svete. Kniha má výnimočnú výtvarnú výpravu a od svojho vydania v januári 2014 už potešila stovky čitateľov.
Neblahé skutočnosti – Milan Zelinka
Neblahé skutočnosti - Milan Zelinka, Vydavateľ: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisova, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 212, Rok vydania: 2021
Prozaik, esejista, publicista Milan Zelinka je našej čitateľskej verejnosti dobre známy už niekoľko desaťročí ako výrazná osobnosť súčasnej slovenskej literatúry, jeho knihy zaznamenali živý ohlas a získali ocenenia. Zelinka si všíma každodennosť „malého“ človeka, jeho príbehy situuje zväčša do miest a dedín na východnom Slovensku, no hĺbkou záberu a spôsobom literárneho spracovania autorove texty presahujú regionálny rámec a prinášajú univerzálne posolstvá. Tak je tomu aj v najnovšej zbierke poviedok Neblahé skutočnosti. Spisovateľ v nej ostáva verný svojej hlavnej téme, ktorou je naša súčasnosť i nedávna história, problémy, ktoré sprevádzajú život indivíduí aj celej spoločnosti. Zelinka sa tu opäť prezentuje ako citlivý pozorovateľ a kritický komentátor jestvujúcich nedostatkov, chýb, zlyhaní. V realistických poviedkach sa vie rovnako hlboko ponoriť do detského sveta, ako aj do sveta dospelosti a staroby, presvedčivo v nich približuje najrôznejšie ľudské charaktery a osudy, k slovu sa dostáva láskavý, chápajúci humor, no tam, kde si to postavy zaslúžia, zaznie aj ostrejšia satira. Väčšina poviedok má svoju pointu, niekedy predvídateľnú, inokedy prekvapujúcu a prinášajúcu nový pohľad na zobrazovanú udalosť, no v knižke sú aj poviedky, ktorých pointu si čitatelia musia dotvoriť sami, napokon aj to je znakom dobrej literatúry...
Návratno – Peter Rašla
... Je to v ňom, v jeho bohvie kde lietajúcej duši, v psychickom uvoľnení, v kriticko-žartovnej do špiku kosti vŕtajúcej reči, v tvorbe a objavovaní nových slov, nových nezvyčajných zoskupení a fantasticko-objavných formulácii blížiacich sa detskej intelektuíáno-furtáckej, ba i ďalej ako haškovskej švejkovštiny. Rašlovu literárnu reč neviem presne definovať, viem, že je niečím novým, z čoho som mal v istých chvílach strach, čo to bude a kde to skončí. Rašla má našťasie vkus. Vie kedy začať, akú dávku nadľahčenej hravosti použiť a kde skončiť a prejsť do slovenčiny slovenského vzdelanca.Myslím si, že Peter Rašla aj týmto úsporným, vecným, realistickým štýlom opisujúc seba i nás všetkých z nedávna i dneška prišiel na to, ako vniesť do slovenskej literatúry, alebo ochabnutej četby, svieži prúd a dokonca sa aj blysnúť...LADISLAV ŤAŽKÝ (z úvodu)
Návratky – Ondrej Nagaj
Básnickým debutom Verše na pni (1966) sa autor významne začlenil do celonárodného literárneho kontextu v rámci nastupujúcej generácie básnikov. Dovedna vydal (zatiaľ) dvadsaťdva básnických zbierok pre dospelých, vyše dvadsať veršovaných kníh pre deti a päť zväzkov epigramov so spoločným názvom Posmešníky. Titulná báseň dvadsiatej tretej zbierky Návratky je návratkou do sna muža, čo sa neochotne dvíha na cestu. No titulná báseň nie je sama. Spolu je ich osemdesiatdva a všetky sú návratkami. Časovými priepustkami do chvíľ, keď sme ešte toho toľko stíhali. Tým rozprávkovým sezamom, čo otvára siene v skalách a dovolí nám kochať sa bohatstvom. Veď sme si ho sami nadobudli, veď sme ho skladali pliešok po pliešku, čriepok po čriepku a kamienok po kamienku do nádherných mozaík plných farieb, svetla i tieňohier. Ešte je toho dosť, čo môže (ak bude chcieť) povedať básnik Ondrej Nagaj. Privravieť sa im osobitou, možno až piesňovo znejúcou básňou, ktorej neopakovateľné tóny kúzli básnik svojimi asonanciami. Prijať jeho básne je dar i odmena.
Najkrajšie slovenské povesti – Ondrej Sliacky
Ako každý národ i ten náš má svoj príbeh. Vlastne má ich dva. Jeden uložený v dielach historikov, druhý poskladaný v srdciach, fantázii a pamäti mnohých generácií. Kým prvý rozpráva o faktoch a udalostiach, ako sa odohrali v kraji medzi Tatrami a Dunajom, ten druhý, povesťový, hovorí o túžbach, šťastí i nešťastí ľudí, ktorí v tomto kraji od vekov žili. O nich je táto kniha, do ktorej skutočný znalec vybral tie najkrajšie z tisícov klenotov v duchovnej pokladnici národa. Začítajte sa a dozviete sa, ako víla Dudinka vrátila život rímskemu chlapcovi, ako obyčajný bratislavský rybár potopil mohutnú franskú flotilu a záhadná Sabína zachránila uhorského kráľa. Povesť vám prezradí, prečo je lipa posvätným stromom Slovanov. Zaiste vám rozbúcha srdce príbeh o Haničke, ktorá namiesto staručkého tatíčka šla pod Komárno bojovať proti Turkom. Dočítate sa, aký zázrak vykonal slávny doktor
Paracelsus v medenom meste na Hrone, a spoznáte človeka, ktorý žije už tristo rokov. Veríme, že objavíte aj tajomstvo krásy našich povestí. Nad všetko zlato sveta si totiž ctia
dobro, lásku a ľudskú šľachetnosť.