Zobrazených 1–16 z 137 výsledkov

Zobraziť 12 20 24

Archeológia výtvarnej kritiky – Daniel Grúň

10.36 
Publikácia Archeológia výtvarnej kritiky hovorí o slovenskom umení šesťdesiatych rokov z pozície textových dokumentov. Sleduje problémové ohniská dobových polemík, na základe ktorých opisuje praktiky formovania výpovedí a názorov rôznych osobností (O. Čepan, J. Chalupecký, R. Matuštík, I. Mojžišová, J. Padrta, D. Tatarka. P. Restany, T. Štrauss, V. Zykmund) na aktuálne umenie. Zameriava sa na skúmanie pojmov a metód interpretácie umenia. V analýzach programových textov , recenzií, článkov a štúdií si všíma spoločenské motivácie , inštitucionálne rámce a hodnotovú orientáciu výtvarnej kritiky.

Apáka a mamáka – Koloman Kocúr

7.96 
Groteska zo života ľudí, ktorých manželstvo trvá 77 rokov. "Keď narodil som devatnástý storočí, uhorský monarhia ból, vyprávali sme maďarský. Potom ból prvý vojna a prišiél Československý republika. Tedy my museli sme naučiť slovenský. Ale rýhlo prišiél druhý vojna, a ból tutok Horty Maďarorság, a zasek šecci maďarský. A keď ból druhý vojna konec, potom začalo komunizmuš… a zasek je slovenský! Doví, čo bude budúcnosti? Zasek maďarský? Alebo inakší? Ale my už druhý nebudeme učiť. Netreba. Doví, prečo my tak dlho žijeme? Čo urobili sme? Lebo od nás starší už ani neni sú celý dedine. A možno ani celý štáte. Prečo je taký? No prečo?“

Amnestie – kolektív autorov

11.29 
Amnestie - kolektív autorov, Ilustrátor: Jozef Gertli Danglár, Vydavateľ: Slovart, Väzba: tvrdá , Počet strán: 200, Jazyk: slovenský, Rok vydania: 2019 Rozhodnutie prezidenta Václava Havla z 1. januára 1990 o amnestii pre viac než 21 000 odsúdených v československých väzniciach bolo veľkým revolučným predelom – symbolickým krokom k rozchodu s praktikami komunistického súdnictva a zároveň prvým zásadným politickým rozhodnutím nového prezidenta, ktoré sa stalo trvalou súčasťou jeho politického a morálneho odkazu. Aj vďaka medializovaným prípadom trestných činov prepustených väzňov sa však z amnestie postupom času stal ľahký terč pre Havlových kritikov a politických oponentov. Mýty o „Havlovej amnestii“ sa šíria dodnes aj pre absenciu výskumných, publicistických či literárnych prác na danú tému. Publikácia Amnestie má za cieľ aspoň z malej časti túto medzeru vyplniť. Kniha vychádza pri príležitosti uvedenia filmovej drámy Amnestie do kín. Jej súčasťou je literárna adaptácia scenára filmu s ilustráciami Jozefa Gertliho Danglára, eseje slovenského historika Fedora Blaščáka, českej disidentky a neskôr pracovníčky Kancelárie prezidenta Václava Havla na úseku milostí Lenky Marečkovej, spomienky účastníkov udalostí súvisiacich s väzenskou vzburou v Leopoldove (Fedor Gál, Michael Kocáb, Joska Skalník, Štefan Hríb, Roman Kvasnica, Ladislav Snopko a ďalší) i niekoľko odborných štúdii o amnestii z 1. 1. 1990 publikovaných v dobových kriminologických zborníkoch.

Alex Mlynárčik – Ivan Jančár

55.20 
Monografia venovaná Alexovi Mlynárčikovi prináša fascinujúci príbeh života a umenia jedného z najzaujímavejších umelcov našej výtvarnej scény. Umelca, ktorého poznali skôr v zahraničí než na Slovensku a ktorého diela možno nájsť v mnohých známych svetových galériách či múzeách. Publikácia predstavuje Mlynárčikovu tvorbu s bohatým obrazovým materiálom jeho aktivít uskutočnených či už v prírode, alebo interiéroch, doma i v zahraničí. Nezabudnuteľné sú jeho Dni radostí, Evina svadba, v spolupráci s Pierrom Restanym Kráľovstvo Argillia, Juniáles... - diela, ktoré vždy boli aj zostali poctou jednoduchému človekovi.

Ako zmeniť dračí osud – Cressida Cowell

9.32 
Niekto ukradol ohňový kameň. Sopka na ostrove Lávochrlič už dlhšie duní a teraz sa schyľuje k naozaj poriadnemu výbuchu. Keď sa tak stane, zo všetkých vajíčok sa vyďobú ničivce. Podarí sa Štikútovi vrátiť ohňový kameň späť do sopky a zabrániť jej vybuchnúť? Zachráni vikinské kmene pred hrozivými mečovitými pazúrmi ničivcov?

Ako zlomiť dračie srdce – Cressida Cowell

9.32 
Štikúta Strašného Šťukovca III. očakávajú ďalšie nové dobrodružstvá, musí ochrániť Rybonohovu lásku k Rozmarnici O'Ošklici. Štikút má pred sebou nesplniteľnú úlohu, musí poraziť zúrivých Amokov, zachrániť Rybonoha pred Beštiou a odhaliť tajomstvo strateného trónu Západodivočiny. Aby prežil všetky nástrahy, musí konať ako skutočný HRDINA!

Ako to chodilo v Odese – Isaak Babeľ

11.96 
Je až neuveriteľné, akú atmosféru dokáže Isaak Babeľ vo svojich poviedkach vykúzliť. Čitateľa dokáže preniesť do deja z pred sto rokov už po niekoľkých úvodných vetách. Príbehy zo židovskej Odesy a Paríža sú plné pravého nepančovaného života s krutosťou, násilím ale aj úprimnou láskou a nehou, v ktorom je krv-krvou, bozk-bozkom a rubeľ majetkom. Babeľove poviedky vyžarujú zvláštne fluidum aj vďaka jazyku s prvkami jidiš a ukrajinčiny, ktoré sa miešajú s normálnym i lyricky obrazným literárnym jazykom. Dvadsaťšesť poviedok je do slovenčiny preložených a publikovaných prvý raz.

Ako prežiť dračí útok – Cressida Cowell

9.32 
Štikút má tri mesiace, päť dní a šesť hodín na to, aby objavil Ameriku, vrátil sa späť na Berk, zachránil svojho otca, porazil polárne hady a vyhral medzikmeňové plavecké preteky. Zvládne to?

Akčné umenie na Slovensku v 60.rokoch 20.storočia – Andrea Euringer – Bátorová

13.56 
Výskum akčného umania na Slovensku vykazuje na základe politického vývoja pre rokom 1989 viaceré medzery. Alternatívne a neoficiálne umenie sa dostalo do pozornosti inštitucionálneho skúmania po roku 1989 ako jedna z ústredných tém, na základe čoho je dnes potrebná jeho podrobná analýza a dokumentácia vývoja. Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulýmimedzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu. Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.

Aesthetics of Popular Culture – Jozef Kovalčik

10.75 
Discussing popular culture is one of the keys for understanding arts and more broadly culture. This is something which seems to be shared by the scholars who have contributed to this book. Their essays on popular culture and/or the aesthetics of popular culture serve as a platform for discussing cultural, ethical and political issues. Popular culture and its philosophical reflection also help to unlock themes in law, children’s literature, everyday aesthetics, high-cultural heritage, the internet, and material culture. In the Interviews section editors discuss some of the roots of these issues with two thinkers who represent the cream of the discussion. With Richard Shusterman, we delve into his theory of popular culture, and with Gianni Vattimo, the popular goes hand in hand with a discussion that more broadly touches on culture and the arts. Diskusie o populárnej kultúre sú kľúčové pre pochopenie súčasného umenia aj celej kultúry. Táto predstava je blízka editorom publikácie – estetikom Jozefovi Kovalčikovi (Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave) a Maxovi Ryynänenovi (Aalto University, Helsinki, Fínsko), no zhodujú sa na nej aj autori, ktorí prispeli do tejto knihy. Ich eseje o populárnej kultúre a/alebo o estetike populárnej kultúry slúžia ako platforma pre rozbor kultúrnych, etických či politických otázok. Prostredníctvom filozofickej reflexie populárnej kultúry ďalej otvárajú témy z oblasti práva, detskej literatúry, každodennej estetiky, vysokej kultúry, internetu či materiálnej kultúry. Na konci knihy vedú editori dialóg s dvoma mysliteľmi, ktorí sú v diskusiách o populárnej kultúre šľahačkou na torte. S Richardom Shustermanom rozoberajú jeho teóriu populárnej kultúry a v prípade Gianniho Vattima sa zaoberajú širšími témami, zasahujúcimi kultúru a umenie.

Boris Németh – Boris Németh

19.92 
„Fotografie Borise Németha mám rád. Jsou úsměvné. Jen však do chvíle, než se do nich ponoříme a přečteme si je. Odkud facka přiletěla? Chvíli znejistíme. Musíme se znovu nadechnout a humor nám pěkně zhořkne. Život až na dřeň.“ Jindřich ŠtreitCelkom obyčajné dni obyvateľov Európy, ale aj ich štátne sviatky, smútky, oslavy, protesty, pochody a nepokoje. Ukrajina, Holandsko aj Slovensko. Dokumentarista Boris Németh nazerá ponad ploty aj plecia, aby podal správu o tom, ako žijeme. Kniha výnimočných fotografií komentovaných Aurelom Hrabušickým v grafickej úprave Borisa Meluša je prierezom umelcovej doterajšej tvorby.

Bohdan Hostiňák – Juraj Mojžiš

55.20 
Bohdan Hostiňák je výraznou maliarskou osobnosťou strednej generácie na Slovensku. Nástup jeho maliarskej tvorby sa datuje do 90-tych rokov 20. storočia. Je preňho typické zanietenie pre maľbu, tematicky kontinuálne spracováva antické témy do súčasného jazyka. Nová, exkluzívna monografia jeho diela na 176 stranách obsahuje úvodnú štúdiu Juraja Mojžiša v slovenčine a angličtine, ako aj 80 kvalitných farebných reprodukcií Hostiňákových malieb. Kniha je v tvrdej väzbe, vložená v tvrdej kazete.

Bartfay – Ľubomír Podušel

34.50 
Slovenský sochár a medailér, tvorca koláží Tibor Bartfay, vstúpil na scénu výtvarného umenia na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho dielo sa nepretržite vyvíja ako neprerušené, súvislé pásmo, do ktorého sochár situuje takpovediac všetko, čo ho v živote zaujalo. Isté je, že to, čo vo svete jeho fantázie vzniklo, je slobodné a neohraničené ťaživou zemskou príťažlivosťou. Sám o svojej tvorbe vraví: To, čo robím, robím akoby bez prípravy. Motív či námet nosím v sebe, obraciam ho zo všetkých strán a keď cítim, že prišla tá pravá chvíľa, nič ma už nemôže vyrušiť z môjho zaujatia stvoriť dielo, ktoré som nosil tak dlho v sebe. V Bartfayovom prípade sa obraz sveta prelína so svetom obrazu, a to neprerušene, tisíckami, miliónmi kapilár, ktorými sú obe tieto veličiny prepojené. Tam niekde spočíva podstata jeho tvorby. Tvorby, ktorá sa člení na komorné a monumentálne sochárstvo, medaily a farebné koláže diela plné inotajov, krehkej krásy a ľudskej senzibility. Diela uvádzajúce nás do sveta neohraničených symbolov, v ktorých sa spája realizmus s nadrealizmom do nového celku, usilujúceho sa premeniť videnú skutočnosť na metaforickú spoveď o tom, čo nás spoluutváralo a spoluutvára a čo je nám bytostne vlastné. Bartfayove sochy bronzové bytosti plné života a koláže tajomné obrazy krásneho sveta o tom hovoria svojou vlastnou rečou.

Až raz budem kapitánom – Marta Hlušíková

7.96 
Sedemročný Samko sa túži stať lodným kapitánom A kým je jeho mama v nemocnici, pripravuje ho na toto povolanie mamin priateľ Roman. Rozpráva mu námornícke príbehy, testuje jeho schopnosti znášať morskú chorobu, pripravuje na stretnutie s ľadovcom, skúša odvahu v plavebnej komore. Samko uverí, že svoje sny si môže splniť, a získa nielen nového kamaráta, ale aj ozajstnú veľkú rodinu. Ilustrovala Veronika Klimová.

Ester M. -Šimerová – Ľudmila Peterajová

65.90 
Ester M.-Šimerová, významná slovenská maliarka, žila a študovala v Paríži aj v Prahe, aby sa po rokoch opäť vrátila do Bratislavy. Neskôr odišla na Liptov, kde vytvorila svoje posledné práce. Autorka textu Ľudmila Peterajová vo výpravnej monografii o známej umelkyni prezentuje známe, ale aj menej známe, ešte nepublikované diela (spolu takmer 300 reprodukcií) a odkrýva okolnosti aj udalosti, ktoré ovplyvňovali tvorbu Ester Šimerovej. Dôležitú časť monografie tvorí doteraz nezverejnená korešpondencia umelkyne. Recenziu knihy, ktorá "je potechou aj výzvou pre oko a um", si prečítajte na stránke pravda.sk

Emma – Jane Austen

13.46 
Úspešný román Jane Austenovej z prostredia anglickej „lepšej spoločnosti“ 19. storočia, kde čas plynie pomaly a porušenie spoločenských konvencií je neodpustiteľnou chybou, kde city a vzťahy medzi mladými ľuďmi výrazne ovplyvňuje výška majetku a ich zväzky sú často výsledkom osobných obetí a kompromisov. Hlavnou postavou je krásna a vzdelaná mladá žena Emma Woodhousová.