Slovart

Džezáky, ako podujatiu familiárne hovoria návštevníci, nie sú len tri večery hudby ročne, ale aj neodmysliteľná súčasť života najmä Bratislavčanov. V čase totality tvorili ostrovček, kde sa aj v dusnej atmosfére tých čias dalo relatívne normálne dýchať. V roku 2014 sa Bratislavské jazzové dni v plnej sile dožívajú jubilejného štyridsiateho ročníka. Z pôvodného podujatia vysokoškolákov a nadšencov sa rozrástli na festival medzinárodnej úrovne, o ktorý prejavujú záujem agenti najväčších jazzových hviezd. Takéto výročie si zaslúži špeciálnu publikáciu - výpravnú knihu, ktorá mapuje všetky ročníky festivalu a zároveň predstavuje akýsi katalóg fotografií a zborník textov, ktoré s podujatím tesne súvisia. Na jej príprave sa podieľali dvaja autori. Spevák, spoluorganizátor a moderátor festivalu Peter Lipa je s Bratislavskými jazzovými dňami spätý už od samého začiatku. Marian Jaslovský, renomovaný publicista a autor troch úspešných kníh - monografií Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy, Jaro Filip: Človek hromadného výskytu a Collegium Musicum - dal Lipovým spomienkam knižnú podobu a doplnil ich o súdobé recenzie. Okrem ľudí, ktorí festival vytvárali, kniha mapuje aj vtedajší život a prináša prehľad najdôležitejších svetových i domácich udalostí. Súčasťou publikácie sú aj faksimile vstupeniek a katalógov festivalu.

Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa – pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila. Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho.

Jana Farmanová patrí k výrazným predstaviteľkám súčasnej slovenskej maľby. Narodila sa v roku 1970 v Nitre, v rokoch 1989 – 1996 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V tvorbe sa venuje figurálnej a portrétnej maľbe. V centre jej záujmu stoja nehmotné a individuálne skúsenosti z každodenného života, medziľudských vzťahov a náhodných stretnutí. Publikácia Jana Farmanová predstavuje výber z jej tvorby od roku 2000 po súčasnosť. Bohatú obrazovú časť dopĺňajú texty kunsthistorika Petra Vaňousa, spisovateľky Evy Borušovičovej, poetky Mily Haugovej a profilový rozhovor teoretičky umenia Ivany Moncoľovej s Janou Farmanovou. Kniha je v slovenskom a v anglickom jazyku.

Ďalšie dobrodružstvo Štikúta Strašného Šťukovca III. Štikút sa stratí v bludisku knižnice a navyše sa tu potulujú draky vŕtače a Guráž Vražedný, čo neveští nič dobré. Štikútove narodeniny veru nebudú tichou oslavou, po ktorej toľko túžil.