Zobrazených 33–48 z 137 výsledkov

Zobraziť 12 20 24

Grázlik Gabo a príšerná pestúnka – Francesca Simon

4.76 
V týchto štyroch príbehoch o Grázlikovi Gabovi s ním pocestujeme za jeho sesternicou – v aute a proti Gabovej vôli! Dozvieme sa, že zákaz vychádzok v predvečer Všechsvätých je vlastne celkom dobrý nápad a ako Gabo pomôže Vzornému Vilkovi. Okrem toho sa ešte dočítame, aké ťažké je postrážiť Grázlika Gaba a čoho sa bojí príšerná pestúnka. Ak si Náladová Naďa myslí, že beztrestne ukradne vlajku Gabovho tajného spolku, tak sa veľmi mýli.

Grázlik Gabo a futbalový zápas – Francesca Simon

4.76 
Tak čo vyvedie Grázlik Gabo tentoraz? Učiteľský zbor unesú ufóni, Gabo strávi celý deň s chrumkami pred telkou, dostane nový komiks a vyššie vreckové, potupí Náladovú Naďu alebo Vilka? Nie! Teda, nie celkom. Grázlik Gabo si prečíta Vilkov denník, postaví sa svojmu úhlavnému nepriateľovi, zahrá si futbal a - beda! - nezmestí sa do nohavíc, trička a aj topánky ho akosi tlačia: Grázlik Gabo musí ísť nakupovať! Je to také nespravodlivé!

Legenda o jazyku – Pavol Rankov

9.56 
Jeseň 1972. Vlasy hipíkom stále dorastajú a bigbít je čoraz tvrdší. Okupačná sovietska armáda sa v ČSSR cíti ako doma a súdruh Biľak vystupuje na zasadnutí ÚV KSČ so zásadnou správou. Palestínske komando zavraždí na olympiáde niekoľko športovcov, ľavicoví teroristi Baader a Meinhofová sedia v nemeckom väzení, z Československa je unesené ďalšie lietadlo. Táňa, Tomáš, Martin a Klára majú devätnásť a zvedavo pozorujú svet okolo seba. Sú v prvom ročníku štúdia histórie, takže najviac ich zaujíma, či honosný relikviár, ktorý bude otvorený v rámci rekonštrukcie Svätovítskeho chrámu, naozaj ukrýva jazyk Jána Nepomuckého.

Konec starých časů – Vladislav Vančura

7.96 
Jedným z Vančurových umelecky najdokonalejších diel je román Koniec starých časov. Ide o pásmo voľne prepojených epizodických príhod naplnených nezbedným humorom a ostrou iróniou, ktorého posolstvo je dodnes aktuálne. Vančura v ňom odkrýva obecné spoločensko-politické problémy a prostredníctvom hlavnej postavy kniežaťa Alexeja Megalrogova – novodobej inkarnácie baróna Prášila – nastavuje zrkadlo všetkým plebejským zbohatlíkom, ale nielen im, aj nám a samému sebe. Je kritikou slabostí nášho moderného spôsobu života, jeho malichernosti, lipnutí na falošných istotách a materiálnych pôžitkoch. Stáť na kraji lesa, keď veje silný vietor, pretĺkať sa dubinami, schnúť, mrznúť, blúdiť, hladovať, mať nádej a dôverovať svetu, to je heslo kniežaťa Alexeja. Milan Kundera vo svojom Umení románu opisuje Megalrogova ako jednu z najvirtuóznejších postáv českej literatúry a dodáva: „Je inváziou komediantskej veľkosti do sveta úprimnej malosti.“ Sám autor o ňom prostredníctvom rozprávača, knihovníka Speryho, hovorí: Pustite k vode všetky zlyhávajúce pravidlá a predstavte si knieža Alexeja takého, aký bol: Vznešený drzý tlčhuba, a predsa nikoho nezradí, výsmešný a zhovievavý, nestály a verný, klamár hovoriaci pravdu, remeselný dlžník, vydierač, kurevník, podvodník a súčasne vznešený pán, knieža, o ktorom sa v našej dobe nikomu ani nesníva...

Koloman Sokol v Mexiku – Katarína Macurová

9.56 
Katarína Macurová voľbou a spracovaním danej problematiky dobieha dedičný dlh nášho novodobého dejepisu umenia „päť minút po dvanástej hodine". Podujala sa upresniť a revidovať tradovaný mýtus o pedagogickom pôsobení Kolomana Sokola v Mexiku a o jeho vplyve na formovaní modernej mexickej grafiky. Paralelne s touto úlohou splnila aj dôkaz o rovnocennosti slovenského umelca a jeho umeleckých výsledkov z 30. rokov uplynulého storočia s vyspelou grafickou kultúrou veľkej latinsko-americkej krajiny. Svoj zámer realizovala v intenciách doposiaľ neprekonanej metodiky, bádaním „ad fontes". Využila zo stredoeurópskeho hľadiska exkluzívny študijný pobyt na oboznámenie sa s archívnymi fondmi a obrazovou literatúrou hostiteľskej krajiny, kontaktovala potomkov niekdajších spolupracovníkov Kolomana Sokola, spoznala galerijné zbierkové fondy, či monumentálne diela mexických muralistov.

Kolibrík – Sandro Veronesi

12.26 
Marco Carrera je kolibrík. Jeho život je naplnený ustavičnými odkladmi, váhaniami, ale aj osudnými náhodami a zhodami okolností, krutými stratami a bezhraničnými láskami. Nikdy sa nezrúti celkom na dno, je stále v pohybe, aby za každých okolností zostal na jednom mieste, a keď to nie je možné, v tomto ustavičnom pohybe hľadá bod, v ktorom zastaviť svoj pád – pretože prežívať neznamená žiť menej. Sandro Veronesi je súčasný taliansky prozaik, esejista a novinár. Za román Kolibrík získal v roku 2020 prestížnu Premio Strega.

Kódex Tieňolovcov – Cassandra Clare

10.36 
Kódex Tieňolovcov je najstaršia a najznámejšia príručka pre každého nefila. Od prvého vydania v 13. storočí je Kódex najlepším priateľom každého mladého Tieňolovca. Či už potrebuje poradiť s démonským jazykom, alebo si pripomenúť, ako sa správne drží stélé, s Kódexom po ruke sa nemusí ničoho báť. V najnovšom 27. vydaní Kódex opisuje všetky oblasti života nefilov: dejiny aj zákony nášho sveta; návod ako identifikovať jeho mnohých neľudských obyvateľov; ktorým koncom stélé sa kreslí; čo je pyxis; prečo nefili nepoužívajú strelné zbrane; kde majú bosoráci ukryté svoje značky a ako ich objaviť; odkiaľ sa berie všetka svätená voda. Kódex sumarizuje mnohé učebnice geografie, histórie, mágie a zoológie v jednom peknom a prehľadnom zväzku. Všetky starobylé drevoryty a stredoveké kresby sme v najnovšom vydaní nahradili modernými ilustráciami, ktoré oslovia a zaujmú aj najhipsterskejších mladých Tieňolovcov. Toto vydanie bude už čoskoro dostupné v knižniciach Inštitútov po celom svete a v takzvaných kníhkupectvách obyčajných.

Miriam – Fero Rajec

9.56 
Autentický príbeh z nedávnych slovenských dejín. Miriam Grossmanová nemala ľahký život. Počas Slovenského štátu prišla o svojich najbližších, ktorým sa už nepodarilo odísť do Palestíny. Jej spomienky sa spájajú s rodným domom a so susedmi, ktorí jej zachránili život. Spomienky si nechávala pre seba, nechcela nimi priťažiť synovi. Až na sklonku života sa rozhodla svoj príbeh nahovoriť do diktafónu a zanechať ich synovi, ktorého pre emigráciu vyše dvadsať rokov nevidela.

Milujem, koho chcem – Tamara Tainová

7.96 
Po piatich rokoch prichádza voľné pokračovanie príbehu To prejde, ktorý si získal mnoho priaznivcov. On je novinár, ona je psychologička. On je gej, ona si nesie ťažkú traumu z detstva. Spája ich hlboké priateľstvo, spoločný pes a spoločný byt. A ešte rovnaká túžba po láske. No zatiaľ čo Boris sa lieči zo svojho ďalšieho smutného rozchodu krátkodobými známosťami, jeho priateľka Sofi ako keby úplne rezignovala na lásku. A potom sa svet oboch mladých ľudí odrazu zatrasie v základoch. Sofiina matka ťažko ochorie a Borisov otec sa stratí kdesi uprostred preľudneného Mexika. Podarí sa obom prekonať nečakané rany osudu a nájsť nakoniec to, po čom obaja tak veľmi túžia?

Michal Jakabčic – Podušel Ľ.

34.50 
Monografia Michala Jakabčica, rodáka z Klenovca na Gemeri, predstavuje umelca, ktorého začiatky boli sprevádzané hľadaním a prehodnocovaním domácich a zahraničných vzorov. Poučený svetom zostal však sám sebou a maľuje to, čo cíti a vidí básnik. Vytvára obrazy plné snového mysticizmu a pokoja, ktorými nás oslovuje i vyzýva k dialógu. V jeho diele sa predstava napája na realitu a údaje z nej plynúce spája do nových obrazových celkov. Publikácia predstavuje prierez umelcovou tvorbou, približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania.

Marián Čunderlík – Juraj Mojžiš

34.50 
Monografia o výtvarnom diele Mariána Čunderlíka (1926-1983) podrobne sleduje vývin maliarovej tvorby a zároveň mapuje významné obdobie moderného výtvarného umenia na Slovensku, predovšetkým v šesťdesiatych rokoch. Publikáciu obsahujúcu presvedčivé množstvo reprodukcií dopĺňa bohatá dokumentačná a faktografická časť. Dôležitú súčasť tvorí zoznam výstav, na ktorých boli jednotlivé diela prezentované, ako aj záznamy o ich reprodukovaní v časopisoch a knižných vydaniach. Monografia vychádza v sérii publikácií o živote a tvorbe umelcov napríklad v roku 1997 vyšla monografia Rudolfa Filu.

Maľba v postmediálnom veku / Painting in the Postmedial Age – Jana Geržová (ed.)

13.56 
Sekcia vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu a Katedra maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení usporiadali v spolupráci s Ministerstvom kultúry Dánska, Dánskou agentúrou pre kultúru, Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky, Rakúskym kultúrnym fórom a Slovenskou národnou galériou v dňoch 30. a 31. mája 2012 medzinárodné sympózium Maľba v postmediálnom veku. Hlavným cieľom sympózia bolo vytvoriť platformu na kritickú reflexiu súčasnej maľby v snahe nájsť odpovede na otázky - čo spôsobilo cyklicky sa opakujúce konce a návraty maľby tak, ako sme ich zaznamenali nielen v priebehu celého 20. storočia, ale aj na začiatku nového milénia. Do akej miery môžeme dramatické zmeny v reflexii maľby spájať s vnútorným vývojom samotného umenia, do akej miery ide o proces ovplyvnený vonkajšími kultúrnymi, technologickými, či dokonca ekonomickými faktormi? Kľúčovou témou sympózia boli úvahy o nových priestoroch maľby v postmediálnom veku, a tak sa do centra pozornosti dostali predovšetkým otázky súvisiace s tým, akú úlohu zohráva maľba vo svete poznačenom dominantnosťou elektronických médií. Špeciálna pozornosť sa venovala vzťahu Východ - Západ. Na sympóziu sa zúčastnili nielen domáci odborníci, ale aj teoretičky a teoretici z krajín, s ktorými Slovensko bezprostredne susedí a má s nimi aj spoločnú politickú a kultúrnu minulosť. Cez optiku vybraných tematických okruhov poukázali na špecifické problémy domácej umeleckej scény a svoje tézy demonštrovali na domácom umeleckom materiáli. Venovali sa napríklad problematike Maľba a mágia slov, Expandujúca maľba: diskurzívne bojisko a intermediálne laboratórium, Pojem konceptuálneho maliarstva, Maľba dnes - potreba, revolta alebo stratégia? Miera oslabovania autorstva v dôsledku manipulácie s tendenciou, Čo je zlá maľba? Výstupom sympózia je predkladaný zborník Maľba v postmediálnom veku, ktorý zostavila kunsthistorička Jana Geržová.

Magický svet – Ivan Jančár, Fedor Kriška

63.04 
Magický svet - Kállay D., Ivan Jančár, Fedor Kriška Monografia predstavuje všestranného umelca, dvojnásobného držiteľa Zlatého jablka BIB, ktorý sa venuje voľnej grafike, knižnej ilustrácii, maľbe, animovanému filmu, tvorbe ex libris, poštových známok i plagátovej tvorbe. V celom diele Dušana Kállaya možno pozorovať obdiv umelca k zázraku života, ktorý svojským spôsobom citlivo pretvára a ponúka očiam i srdcu diváka. Prostredníctvom takmer 200 ilustrácií má čitateľ možnosť vidieť čarovný svet zobrazený majstrovskou rukou umelca.

Magické kameny – Richards J.

37.15 
Vzrušujúca dobrodružná púť po stopách našich dávnych predkov. S viac než 250 nádhernými farebnými fotografiami sú Magické kameny najrozsiahlejšou fotografickou knihou zaoberajúcou sa megalitickými monumentmi, ktorá kedy bola v Európe publikovaná. Európske megalitické monumenty patria medzi najstaršie a najtajomnejšie stavby na svete. Vďaka vzrušujúcim a okúzľujúcim fotografiám uznávaného českého fotografa Jana Pohribného podávajú Magické kameny svedectvo o ľudskej posadnutosti kameňmi a oslovia každého záujemcu o archeológiu alebo o mýtické aspekty týchto kamenných pripomienok našej dávnej minulosti.

Len to nikomu nepovedz – Miroslava Varáčková

9.56 
Slová sú niekedy nebezpečnejšie než päste... Ivo má dvadsať a život pred sebou. Mladšia sestra Eva je jeho jediná slabosť, pre ktorú bez okolkov vytiahne do boja. Sedemnásťročná Eva je bratov pravý opak. Odkedy je terčom posmechu medzi spolužiakmi, snaží sa byť neviditeľná. No s jazvou na tvári a stigmou rodinnej tragédie sa uniká pred spolužiakmi len ťažko. Keď nevinné žartíky prerastú v priamočiaru tyraniu, Eva nachádza jedinú radosť zo života už len pri tanci. A tam jej osud uštedrí poslednú a najtvrdšiu ranu menom láska. Aj vo svojej jedenástej knihe dokazuje Miroslava Varáčková, že patrí medzi špičku slovenských autoriek pre tínedžerov. S nehou a porozumením píše o šikane, o pocitoch osamelosti v rozpadnutých rodinách a o priateľstvách tínedžerov, ktoré pre nich v ťažkých chvíľach znamenajú všetko.

Legenda o jazyku – Pavol Rankov

9.56 
Jeseň 1972. Vlasy hipíkom stále dorastajú a bigbít je čoraz tvrdší. Okupačná sovietska armáda sa v ČSSR cíti ako doma a súdruh Biľak vystupuje na zasadnutí ÚV KSČ so zásadnou správou. Palestínske komando zavraždí na olympiáde niekoľko športovcov, ľavicoví teroristi Baader a Meinhofová sedia v nemeckom väzení, z Československa je unesené ďalšie lietadlo. Táňa, Tomáš, Martin a Klára majú devätnásť a zvedavo pozorujú svet okolo seba. Sú v prvom ročníku štúdia histórie, takže najviac ich zaujíma, či honosný relikviár, ktorý bude otvorený v rámci rekonštrukcie Svätovítskeho chrámu, naozaj ukrýva jazyk Jána Nepomuckého.