Búrlivé výšiny – Emily Brontë

Výskum akčného umania na Slovensku vykazuje na základe politického vývoja pre rokom 1989 viaceré medzery. Alternatívne a neoficiálne umenie sa dostalo do pozornosti inštitucionálneho skúmania po roku 1989 ako jedna z ústredných tém, na základe čoho je dnes potrebná jeho podrobná analýza a dokumentácia vývoja. Slovenské akčné umenie 60. rokov, ktoré vzniklo v kontexte komunistického režimu, nadobudlo v špecifickej spoločensko-politickej situácií určité charakteristické črty. Ťažiskom predpokladaného výskumu je obdobie rokov 1965-1972, ktoré je možné označiť za prvú fázu akčného umenia. Bolo poznačené pluralitou umeleckých smerov, čulýmimedzinárodnými kontaktami a slobodnými tvorivými experimentami. Táto etapa bola ovplyvnená prvými akciami po roku 1965 a od roku 1972 návratom k oficiálnej doktríne socialistického realizmu. Výskum akčného umenia s predstaviteľmi ako Peter Bartoš, Július Koller, Vladimír Popovič, Jana Želibská, Milan Adamčiak a Róbert Cyprich a.i., tvorí rámec druhej časti knihy venovanej akciám Alexa Mlynárčika, ktorý v období rokov 1965-1972 zorganizoval viaceré významné akcie. Prvotným cieľom bolo zozbierať ich podrobnú dokumentáciu, pretože boli z dôvodu ich efemérneho charakteru ťažko zrekoštruovateľné. Mlynárčikov umelecký prínos získal výnimočnú pozíciu aj vďaka dlhoročnej spolupráci s francúzskym kritikom Pierrom Restanym, preto sa pozornosť zameriava na inšpiráciu filozofiou nového realizmu a odzrkadlenie tohoto smeru v jeho diele, ako aj na komparáciu kreatívnych prístupov L. Schwittersa, M. Duchampa či P. Manzoniho. Nové skutočnosti prinieslo priame porovnanie s inými akčnými umelcami a ich postupmi, na príklad s happeningami Allana Koprowa či Wofa Vostella.

Discussing popular culture is one of the keys for understanding arts and more broadly culture. This is something which seems to be shared by the scholars who have contributed to this book. Their essays on popular culture and/or the aesthetics of popular culture serve as a platform for discussing cultural, ethical and political issues. Popular culture and its philosophical reflection also help to unlock themes in law, children’s literature, everyday aesthetics, high-cultural heritage, the internet, and material culture. In the Interviews section editors discuss some of the roots of these issues with two thinkers who represent the cream of the discussion. With Richard Shusterman, we delve into his theory of popular culture, and with Gianni Vattimo, the popular goes hand in hand with a discussion that more broadly touches on culture and the arts. Diskusie o populárnej kultúre sú kľúčové pre pochopenie súčasného umenia aj celej kultúry. Táto predstava je blízka editorom publikácie – estetikom Jozefovi Kovalčikovi (Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave) a Maxovi Ryynänenovi (Aalto University, Helsinki, Fínsko), no zhodujú sa na nej aj autori, ktorí prispeli do tejto knihy. Ich eseje o populárnej kultúre a/alebo o estetike populárnej kultúry slúžia ako platforma pre rozbor kultúrnych, etických či politických otázok. Prostredníctvom filozofickej reflexie populárnej kultúry ďalej otvárajú témy z oblasti práva, detskej literatúry, každodennej estetiky, vysokej kultúry, internetu či materiálnej kultúry. Na konci knihy vedú editori dialóg s dvoma mysliteľmi, ktorí sú v diskusiách o populárnej kultúre šľahačkou na torte. S Richardom Shustermanom rozoberajú jeho teóriu populárnej kultúry a v prípade Gianniho Vattima sa zaoberajú širšími témami, zasahujúcimi kultúru a umenie.