Poézia
Bezdný včelín – Atanas Zvezdinov
Atanas Zvezdinov sa narodil 5.augusta 1943 v Sofii. Ukončil štúdium slovanskej filológie ( český,
bulharský jazyk a literatúra) na Univerzite S.Klimenta Ochridskeho v Sofii. Pracoval v Bulharskom
štátnom rozhlase, ako redaktor a hlavný redaktor v niekoľkých vydavateľstvách a ako riaditeľ Domu detskej knihy a múzea Angel Karaličev pri Ministerstve školstva i ako šéfredaktor časopisu Rodná reč.
Vydal vyše 30 vlastných kníh pre deti a dospelých – poéziu aj prózu. Zostavil slovenčiny a ruštiny. Jeho básne sú prekladané do ruštiny, češtiny, slovenčiny, španielčiny a kniha pre deti a mládež Divé klinčeky vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Mladé letá, 1987.
Na Slovensku sa zúčastnil mnohých významných literárnych podujatí, medzi nimi Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach (2016), kolokvií k medzinárodnému projektu antológie poézie podunajských krajín Veľký pán Dunaj (2016, 2017) so svojou zostavovateľskou a prekladateľskou participáciou na príslušných vydaniach.
Je členom Zväzu bulharských spisovateľov, Zväzu bulharských novinárov, Zväzu bulharských prekladateľov a mimoriadnym členom Spolku Slovenských spisovateľov.
Ilustrácia Na prednej strane obálky je od akademickej maliarky Kostadinky Miladinovej, ktorá študovala od roku 1962 aj na VŠVU v Bratislave grafiku a ilustráciu u prof. Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Spolu s členmi Art Clubu 60 + 8 vystavovala ako čestná členka svoje diela v Bratislave ( (september 2015 ), Justiho sieň Primiciálneho paláca ). Ilustrovala aj viaceré diela Atanasa Zvezdinova.
Básnici 2018 – Kolektív autorov
Spolok slovenských spisovateľov vydal antológiu básní členov, prispievateľov a priaznivcov s cieľom predstaviť širokú tvorivú základňu najstaršieho a najväčšieho spisovateľského združenia na Slovensku, ktoré vzniklo pred 95 rokmi. V antológii je zahrnutých 172 žijúcich autorov a k slovenským tvorcom sú zaradení aj niektorí významní zahraniční mimoriadni členovia Spolku. Básňami sa predstavili takmer štyri generácie slovenských spisovateľov od najstaršieho (1925) po najmladšieho (1995). Antológia predstavuje na Slovensku prvé vydanie tohto druhu v takom početnom a reprezentačnom zastúpení žijúcich básnikov. Básnici sa v antológii prezentujú so skromným želaním, aby, válkovsky vyjadrené, poézia bola stále poznanie plus ilúzia a bola ako láska strašne bohatá...
Básně šeptané do ucha / Wierzse wyszeptane do ucha – Ewa Krajewska Marzena
Básně III. – Vítězslav Nezval
Třetí svazek uzavře soubor, jímž Česká knižnice představí podstatné básnické knihy Vítězslava Nezvala, který se dosud nedočkal kritického vydání. Obsah svazku: 52 hořkých balad věčného studenta Roberta Davida (anonymně 1936), Pět minut za městem (1940), Balady Manoně (1945), Kůň a tanečnice (připraveno k vydání 1944, vyšlo až posmrtně), Křídla (1952) a Nedokončená (posmrtně). Editorem a autorem komentáře je Milan Blahynka.
Básně a prózy – Vítězslav Hálek
Reprezentativní výbor z básnického, prozaického a publicistického díla Vítězslava Hálka (1835—1874) má ambici shrnout jeho nejvýznamnější a zároveň čtenářsky dosud živé práce. Obsahuje dvě nejznámější Hálkovy básnické sbírky Večerní písně (1858) a Pohádky z naší vesnice (1874) a dále čtyři povídky (Muzikantská Liduška, 1861; Domácí učitel, 1867; Na statku a v chaloupce, 1871; Poldík rumař, 1873), reprezentující to nejlepší z Hálkova raného i zralého prozaického díla. Výbor uzavírá šest ukázek z publicistiky, zahrnujících fejetony a články cestopisné (například Neštěstí na Dunajci v Tatrách, Cestopis na Oupor) i literární (mimo jiné Gogola hledám, Papírová společnost).
Básně a povídky – Zábrana Jan
Hořká slova z hořké dobyTrojici stěžejních básnických sbírek Utkvělé černé ikony (1965), Stránky z deníku (1968) a Samosoud (1968), v nichž Jan Zábrana surově sugestivním výrazem vystihl pocity nejistoty a marnosti v poúnorové době, rozšiřuje nedokončený soubor „samomluv“ Zeď vzpomínek z let 1969—1971, úsečně shrnující básníkova intimní, tvůrčí i politická traumata. Prvky autobiografičnosti, útržkovitost, všednost a skepse, dokumentárně zachycené prostředí městské periferie s fabrikami i výčepy, podobně jako snaha o nestylizovaný záznam vyslechnutých rozhovorů či improvizovaný proud vlastních myšlenek sbližují Zábranovy „svědecké“ prózy z padesátých let (povídky Nohy, Psovod Gerža, V noci u pece, Kurevská zima, Peklo peněz a Přes Císařskou louku...) s díly Bohumila Hrabala, Jiřího Koláře, Josefa Škvoreckého či Josefa Jedličky
Básně a Brundibásně – Jiří Pištora
Sebrané básnické dílo Dílo Jiřího Pištory představuje jeden z posledních podstatných vydavatelských dluhů české literatury. Zvláště dvě první Pištorovy sbírky z šedesátých let jsou dnes prakticky nedostupné. Paradoxní je, že tato stále živá poezie už dvě desítky let „leží“ zpracována zkušeným editorem. Nakladatelství Host nyní přichází s edicí, která obsahuje tři Pištorovy básnické sbírky, nejpodstatnější esejistické práce, kalendárium věnované jeho životu i oddíl dokumentů. Snaha vydat tuto edici má svůj původ již v sedmdesátých letech minulého století, kdy po básníkově smrti začal texty zpracovávat jeho přítel Dr. Dušan Karpatský. Tvorba Jiřího Pištory má blízko k existenciální linii české poezie, reprezentované jmény Františka Halase, Vladimíra Holana či Oldřicha Mikuláška. K rysům autorovy poetiky patří záznamy samoty a odcizení a z nich pramenící úzkosti. Pištorova poezie je osobitou výpovědí o hledání pevného místa ve světě, který ztrácí svou logiku, o životě, který přináší více otázek, než skýtá odpovědí; je dílem, jehož nadčasové vyznění je stvrzeno pečetí autorovy tragické smrti.
Bádanie v emóciách – Nikola Kainzová
Bádanie v emóciách - Nikola Kainzová, Vydavateľ: Nikola Kainzová, Väzba: Paperback, Počet strán: 113, Rok vydania: 2023 Zbierka básní Bádanie v emóciách je výpoveďou mladého dievčaťa cez srdce a vedomie poetky.
Vzťahy- spolunažívanie s inými ľuďmi a predovšetkým vychádzanie so samým sebou sú tematickym ťažiskom básnického súboru. Ako prebieha hľadanie vlastnej rovnováhy a identity jedinca, keď naň nahliadajú ostatní ľudia „cez prsty” ?
„Nemala by som silu ísť proti prúdu, robila by som veľkú chybu, aj keď nejdem s tempom ľudu.“
Zážitky a skúsenosti autorky a nekonvenčný, svojský pohľad na svet …krása tela, ale najmä ľudskej mysle.
Až za horizont – Eva Sisková
Poetickej výpovedi autorke Eve Siskovej sú blízke láska, rozčarovanie, osamenie, žiaľ a smrť blízkeho človeka. V jej už druhej básnickej zbierke Až za horizont nájdeme aj takéto verše: „Láska je súčet materských znamienok / z dažďov aj z našich úst.“ Poézia Evy Siskovej je priama a popritom autentická, nezaťažená zložitým výrazom. Jej poézia je pre čitateľa akousi katarziou. Naznačujú to aj verše: „Opäť prichádzajú rána poznačené pečaťou oblohy.“ O autorkinej knižnej prvotine Vôňa dúhy recenzent Peter Mišák napísal svojho času aj to, že ide o ambiciózny lyrický pokus. Touto zbierkou sa čitatelia poézie dočkali dôstojného pokračovania, pôsobivých poetických variácií.
Až na kost – Milan Hrabal
Až na kost - Milan Hrabal, Vydavateľ: Dauphin, Väzba: Paperback, Počet strán: 88, Rok vydania: 2022 Výbor Až na kost připravil k vydání Roman Polák (nakladatelství Protis) v roce 2011. Nedlouho před smrtí stihl vytisknout jen několik desítek exemplářů. Vydáním v roce 2022 chceme dopřát plnohodnotnou existenci dávno připravené knize a zároveň uctít Romanovu práci, již vykonal pro českou poezii.
Až na jednu vec – Radomír Andrić
Básnický rukopis Radomíra Andrića nie náhodou vychádza zo slova, darujúceho a osvecujúceho, ktoré nás vyťahuje a dvíha z neznesiteľného bahna každodennosti. Ide o poéziu, ktorá vychádza z centra labyrintu súčasného sveta, ktorá svedčí o jeho ilúzii a hre, o jeho nedokonalosti a zradnosti, o jeho neklíčiacej bezperspektíve, o chaose prachu a víchrici zla, v ktorom sa našiel súčasný človek (Selimír Radulović). Literárna kritika privítala Radomíra Andrića ako básnika „vyostrenej imaginácie, ktorý túži a pátra po novom obraze, novej melódii a význame výrazu“ (Srba Ignjatović). Podľa Engerića ide o básnika „rozvinutého vnútorného života a rozohranej imaginácie“. Kritici sa zhodli v tvrdení, že je to básnik na prameni života a nevysychajúcej národnej reči, ktorá v sebe nesie silu a krásu výrazu (Miloš Petrović). Básne vybrali a preložili Martin Prebudila a Miroslav Demák. Doslov napísal Miroslav Bielik. Ilustrácie: Predrag Bajo Luković. Zbierku vydali Spolok slovenských spisovateľov a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.
Awater – Martinus Nijhoff
Martinus Nijhoff (1894—1953) patrí k najvýznamnejším severonizozemským básnikom 20. storočia. Za svojho života vydal tri básnické zbierky (Pútnik, 1916; Formy, 1924; Nové básne, 1934), množstvo esejí a takisto prekladov z angličtiny, francúzštiny a gréčtiny (T. S. Eliot, W. Shakespeare, A. Gide, Euripides). Ako predstaviteľ neskorej moderny zastával pozíciu autonómnosti poézie a vo svojom básnickom diele, ktoré sa vyznačuje jazykovou jasnosťou a komplexnosťou, nastoľoval existenciálne otázky moderného človeka postmetafyzickej doby. Jeho básnická skladba Awater (1934), ktorá vychádza v dvojjazyčnom nizozemsky-slovenskom vydaní, je jednou z najinterpretovanejších básní nizozemskej poézie.
Atlas biologických žien – Oľga Gluštíková
Príbehy, momenty a „zapisovanie tela“. To všetko obsahuje Atlas biologických žien (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky), ktorý je druhou básnickou zbierkou poetky Oľgy Gluštíkovej. Texty sú priamou rečou osôb, odhaľujú intimitu a telesnosť autorkiných hrdiniek. Názvom básne nás autorka uvádza do kontextu konkrétnej osoby, predstavuje jej/jeho meno, profesiu, vek či životnú situáciu. Výsledkom sú epické „kontextuálne“ básne, poézia plná emócií – plná ľudí. Od dievčenských fantázií sa dostávame k projekciám, premenám i traumám, od rodových stereotypov k netradičnému vnímaniu a zobrazovaniu každodennosti. V Atlase k nám prehovárajú vdovci, manželia, spolubývajúce, milenci, lekári či dcéry. Nachádzame tu veľrybie bytosti, kozmonautky, feministky i transexuálky, spisovateľky a široké spektrum osudov. Od krájania mäsa či šúpania jablka sa dostávame k podstate životných situácií, k existenciálnemu hľadaniu, k pýtaniu sa. Základom je čudovať sa všetkému prirodzenému: cudzej i vlastnej prirodzenosti. Zbierka je komponovaná do dvoch kapitol: O ľudskosti (pod vplyvom mäsa) a O rybách a rodoch (biologické cykly). Autorka inovatívne pracuje s analýzou ľudského tela, jeho rastu, cyklov, identity, duševných pochodov súvisiacich s ontogenézou a reflektuje vzťahy. Inovatívna je aj v tematizovaní menštruačného cyklu a každodenných rituálov. Gluštíkovej Atlas sa usiluje o novú dimenziu vnímania ženstva. Sprevádza nás domorodými svetmi i sexuálnou revolúciou, mytológiou i demýtizáciou, fyziológiou i nezvyčajnými životnými situáciami.
Eupalinova láska – Katarína Džunková
Poetka Katarína Džunková, víťazka mnohých literárnych súťaží, sa v novele Eupalinova láska (vydal Slovenský literárny klub v Českej republike, 2014) predstavuje ako hĺbavý a talentovaný prozaik. V próze, ktorá sa číta na jeden dych, rieši na pozadí očarenia krásou a umením antického sochára Eupalina otázku, či sebastrednosť a sebaláska je to hlavné, čo má hnať talent k tvorivosti, alebo či je umelec iba prostredník medzi ideálom a človekom. Nech čitateľa nemýli minuciózna znalosť antických reálií, v skutočnosti nejde o historickú prózu. Časy, keď svet hľadal šťastie v kalokagatii a nasýtení zmyslov, v kulte sily a krásy ako oslavy človeka, sú tu iba panorámou na pozadí prebúdzajúceho sa nového duchovného zmyslu. Do slovenskej prózy, ktorá neraz rieši iba úpadkové prejavy moderného človeka, sa tak vracajú motívy povolania k sebaprekonávaniu, k obeti ako vyššiemu princípu lásky. Lahodné čítanie, plné hĺbavých úvah, lyrický tón prózy na pomedzí básne, to všetko je Eupalinova láska ako logický stupeň v tvorbe tejto obdarenej autorky.
Ešte sme neskončili… – Matija Bećković
Reprezentatívny výber z básnickej tvorby jedného z najznámejších a najčítanejších srbských autorov obsahuje 41 básní. Súčasťou výberu sú aj dve zbierky venované manželke – Vera Pavladoľská, napísaná v roku 1960 a Keď prídete do ktorékoľvek mesta (2003), ktoré spolu tvoria jeden celok. Prof. Jovan Delič o spojení medzi týmito dvomi básnickými zbierkami napísal: „Tieto dve zbierky tvoria akýsi poetický diptych: prvý je v znamení mladosti, nadšenia a zamilovania; druhý v znamení variácie témy lásky, smrti a Boha v Bećkovićovej neoddeliteľnej jednote. Napriek tomu, že prvá je napísaná bez myšlienky druhej a druhá nepochybne s vedomím – existencie prvej, v básnickom epose Matiju Bećkovića dnes tvoria akýsi celok, diptych básne sestier, ktoré sú doplnené, vyvolávané a osvetlené v časovej vzdialenosti štyroch desaťročí.“ Jeho poézia je preložená do viacerých európskych jazykov a o jeho diele vyšlo viacero literárno-vedeckých zborníkov.
