Poézia
ASPEKTin – natlačený výber z textov – Kolektív
Arytmia duše – Alica Kulihová
Arytmia duše. Nepravidelnosť, porucha rytmu. Spojenie atypické, nezvyčajné a neobyčajné. To sú práve atribúty, ktoré Alica Kulihová vnáša do svojej básnickej zbierky. Svet neidealizuje, ba naopak. Podáva ho taký, aký je, aký ho vníma, aký si ho ľudia vytvorili, svet, v ktorom žijeme. Autorka prináša verše, v ktorých sa odzrkadľujú súčasné trendy spoločnosti. „Byť láskyplný nie je in. Byť milý, len tak z radosti, sa nenosí. A byť ústretový hraničí so sebadeštrukciou.“ Rovnako si všíma veci a vecičky sveta, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať nepodstatné či dokonca samozrejmé, a tým neviditeľné. Prízvukuje, že i tie môžu a prinášajú radosť, potešenie. V zbierke sa objavuje aj téma, ktorá je azda nevyčerpateľná, ktorá tu je, bola a bude – (ne)naplnená láska, a to nielen vo vzťahu k opačnému pohlaviu, ale aj láska materinská, cit obdivuhodný. Pričom silný citový odpor, nenávisť autorka neponíma ako opozitum lásky, ale ako jej druh, istú formu.
Arété – Gabriela Rochallyi, Radoslav Rochallyi
Prvá láska autorov pretavená do spoločnej básnickej zbierky je ako prvá láska. Nemali by sme zabúdať, že láska znamená dávať. Nič nemôže byť krajšie, ako stretnúť človeka a darovať mu seba: „v momentoch zubatého času sledujem to, čo na tebe milujem...“ alebo „už nikdy rovnaký a predsa mi stále blízky a dôverný.“ Tvorivá myseľ a umenie v živote môže byť motivačným nábojom tak, ako je to v tejto spoločnej zbierke. Ich šťastím je rodina, predstavujúca pocit bezpečia. Pevné rodinné zväzky a zázemie: „ja smejem sa do očí, nestrácam čas hrami, počítam hviezdy v očiach mojej ženy s prižmúrenými očami.“ Život len vtedy dáva svoj zmysel. Nemožno to krajšie vysloviť ako slovami Antoine de Saint-Exupéryho: „Láska neznamená hľadieť nežne jeden na druhého, ale pozerať sa spolu jedným smerom.“
Antológia súčasnej maďarskej poézie : Všetko je poézia – Kolektív autorov
Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci so Zväzom maďarských spisovateľov vydal antológiu dvadsiatich piatich maďarských básnikov, predstaviteľov súčasných trendov maďarskej poézie. Cieľom vydania publikácie je zoznámiť širšiu čitateľskú verejnosť s literárnymi pohybmi v susednom Maďarsku, keďže obidve literatúry – maďarská i slovenská – boli v minulosti prepojené spoločnou štátnosťou i vzájomnými kultúrnymi i literárnymi prienikmi a dnes sa paralelne vyvíjajú a vzájomne obohacujú v susedskej blízkosti.
Anglický čaj – Martin Brož
Anam cara – Silvia Gelvanicsová
Debut Silvie Gelvanicsovej (1976) Anam cara - Priateľ duše vypovedá o citlivej, vnímavej duši a poetickom talente, ktorý sa neutieka výlučne k voľnému veršu, ale úspešne zvláda aj rýmovanú poéziu. Predvádza umenie hry so slovami a vetami, keď rozseknutím výroku na dve krátke vety dostáva očakávaná pointa iný zmysel. Ide o trpezlivo vybrúsenú poéziu, pri ktorej je vidieť, že autorka na básňach zodpovedne pracovala a vypracovala sa ku chvályhodnej kvalite. Tú ocenili v aj poroty rôznych literárnych súťaží (1. miesto Petržalské súzvuky 2009, 2. miesto Literárne Šurany 2009, 2. miesto Benediktova literárna Prievidza 2011).
Algoritmické zratúvanie – Teofil Klas
Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský, nar. 1940)) patrí od svojho vstupu do literatúry k popredným predstaviteľom slovenskej duchovno-kresťansky orientovanej tvorby. Vydal viacero básnických zbierok. Dielom Gorazdov odkaz (obsahujúce poému Hlas kňaza Gorazda), ktoré vyšlo v roku 2018, sa zaradil k popredným velikánom slovenskej literatúry, ktorí cyrilo-metodské dedičstvo chápali nielen ako dôležitý inšpiračný zdroj, ale najmä ako základný bod, počiatok slovanskej i slovenskej spirituálnej spisby. Z pozície jubilujúceho autora je básnická zbierka Algoritmické zratúvanie (verše vytvorené v rokoch 2017 – 2020) poctivo deklarovanou súvahou vlastnej tvorby a zároveň jeho zrelou nadstavbou. Ako poznamenáva básnik Blažej Belák, „súbor má dvanásť obsahových celkov, ktorých jednotu udržuje postupné napĺňanie témy ,zratúvania?, čiže bilancovania a kritického hodnotenia vlastného diela, od nezáväznejších a ,hravých? reflexií smerom k najzávažnejším otázkam zrelého veku, tak ako ich vidí sebaspytujúci kresťan kľačiaci pred oltárom“. Zbierka však nie je len poéziou sebaspytovania a smerovania k vážnym otázkam staroby – to ani zďaleka nie! Lebo zbierka je aj, a predovšetkým, svedectvom silnejúcej túžby po večnej mladosti, ktorá sa prebíja „krížom“ cez hmotu, ponímanú rôznorodo – vedecky aj sedliacky, s príslušnou symbolikou.
Ako spať na vode – Michaela Vankovicová
Táto zbierka je plná intímnej poézie debutujúcej poetky Michaely Vankovicovej, ktorá knihou vstupuje do literárno-čitateľského života s podporou Spolku slovenských spisovateľov v rámci Edície mladých slovenských autorov (EMSA) časopisu Dotyky. Obsahuje 54 krátkych, dobre sa čítajúcich básní, v ktorých autorka životné udalosti a vnútorné pocity originálnym spôsobom pretavuje do poetickej roviny. Emocionálny prejav tvorby odhaľuje dynamiku ženskosti, nezvádza k pesimizmu, prekvapuje pointou a nadľahčuje tému, ktorú podáva čitateľovi čo najzrozumiteľnejšie.
Advent života – Jozef Darmo
Advent života (2020) je básnické dielo bytia a žitia nastupujúcich generácií „krízových manželstiev na skúšku“, života vo veľmocami rozvrátenej civilizácii zániku národov a planéty. Život v sociálnom a komunikačnom „predele medzi životom a hlbinami iba nádejí, hmlovín nad obzormi budúcnosti“. Nastupujúce generácie sú olúpené o pamäť rodu a národa s väznicou iba mobilov s mrežami mocenskej kontroly a manipulácie, duchovného zotročenia v stádo trhu práce, demencie živej komunikácie. Autor dielom podáva kľúč pozemského a vesmírneho bytia udeleného Synom človeka, Stvoriteľom. Otvorme ním opäť svoju bránu života s darom Zeme, s obzorom ducha, kde život nekončí v smrti. Je, zostáva životom.
A žili sme… ďalej – Zita Zimová
Kniha krátkych poviedok (s výstižným podtitulkom na obale Kniha zo života o živote) je sondou do najťažších chvíľ v živote človeka. Je to obdobie, kedy sa dostáva na križovatku svojej existencie a buď sám volí, kade sa bude jeho cesta uberať, alebo je postavený do úlohy pozorovateľa a štatistu a musí sa s danou situáciou vysporiadať vo svojom najintímnejšom vnútri. Kniha vypovedá o sile človeka a jeho adaptabilite, o schopnosti postaviť sa tvárou v tvár osudu a napriek všetkému ísť ďalej až do konca. Sentimentalita tu nemá miesto. Kniha je napísaná s láskou a veľkou pokorou k životu a k ľuďom. Je akoby "rodinným podnikom", nakoľko ilustrácie v knihe sú tvorbou autorkinej štrnásťročnej dcéry. Kniha zapĺňa prázdne miesto v našej literárnej tvorbe a spolu s básňami a ilustráciami, ktoré umocňujú túto výpoveď, má neodškriepiteľné právo uchádzať sa o miesto na našom trhu.
365 myšlenek o míru a naději
Když se zadíváte na inspirující ilustrace a začtete se do odkazů myslitelů celé lidské historii, okamžitě se budete cítit radostně, budete vyrovnaní a plní optimismu. Úžasné fotografi e zachycují přírodu v celé její velikosti, od moře přes stromy až k uklidňujícímu nebi. A to vše doprovázejí citáty pocházející od tak inspirativních velikánů, jako je Matka Teresa, Nelson Mandela, Marcel Proust, Oscar Wilde, Hermann Hesse, nebo Bob Dylan.
365 důvodů k úsměvu
2020 a iné dni – Jozef Kolibecký
2020 a iné dni - Jozef Kolibecký, Vydavateľ: Enribook, Väzba: Knihy viazané, Rok vydania: 2022, Počet strán: 104 Ako plynú roky i život v nich zaniká a rodí sa nový. Báseň žije neustále, či je smutná, či veselá alebo na zamyslenie.
Štvrtá básnická zbierka autora Jozefa Kolibeckého 2020 A INÉ DNI je ovplyvnená zložitou dobou, ktorá všetkých zasiahla náhle a nečakane. Zbierka básní prináša pohľad autora na túto pre mnohých čiernu dobu, zároveň je však pohľadom aj na príjemnejšie dni, ktoré sa v spleti života vždy nájdu.
(H)lásky – Milan Hodál
Knižka je v poradí štvrtá samostatná zbierka poézie. Je to mix vážnej poézie - prvé dve kapitoly a satiry – epigramy, tretia kapitola. Názvy kapitol sú: I. Nežné /h/lásky II. Vážne /h/lásky III. Úsmevné /h/lásky Ide o témy živé, súčasné , lebo ako autor hovorí . "Báseň musí byť živá ako ulica a čitateľ sa v nich musí nájsť. A povedať si: „Veď toto žijem a cítim aj ja!“
Milan Hodál - básnik a epigramatik, rodák z Bánoviec nad Bebravou, sa po skončení vysokoškolských štúdií natrvalo usadil v Nitre, kde našiel rodinné aj tvorivé zázemie. Je viacnásobným držiteľom ocenenia Literárnej ceny Čakanky, n.o. v kategórii poézia.
Čriepky – Alena Kopasová
Človek Prasklina – František Pláteník
Človek Prasklina - František Pláteník, Vydavateľ: Enribook, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 64, Rok vydania: 2023 „Na svet sa už nepozerám cez ružové okuliare“ – charakterizuje sám seba autor.
Do svojich básní pretavil najmä pocity z vlastných životných kríz. Odkrýva tak tajomstvá vlastnej duše v rôznej forme – sny, túžby, radosť, lásku, smútok, zmätok, strach, neistotu, ale aj nádej a vieru v Boha.
Čierna skrinka – Radomir Uljarević
Zbierka básní Čierna skrinka (Spolok slovenských spisovateľov, 2018) je knižným výberom z poézie Radomira Uljarevića, narodeného (ako sám píše) 28. alebo 29. apríla 1954 v dedinke Vrbica pri Nevesinji. Sám sa cíti ako srbský básnik z Čiernej Hory. Možno práve preto je stredobodom jeho tvorby otázka ? kam patrím? V Čiernej Hore bol predsedom Združenia spisovateľov Čiernej Hory a dnes je predsedom Združenia vydavateľov Čiernej Hory.Uljarevića možno označiť predovšetkým za autora duchovnej poézie, v ktorej prevažuje úprimná viera a etické otázky. Asi každý milovník dobrej literatúry odhalí v jeho veršoch odhodlanie nekonformovať sa so svetom všeobecných národno-ideologických názorov a tiež identifikuje v jeho poetike príklon k nezideologizovaným hodnotám a tzv. istotám korpusu dôverne známeho duchovného dedičstva. Miestami sa môže zdať, že táto poézia sa viac zaoberá lokálnou každodennosťou, prostredím, v ktorom básnik žije, no nezabúda ani na globálno, ktoré ho inšpiruje. Autor sa vo svojich básňach netají odkrývaním neistoty a nesúhlasu, najmä pokiaľ ide o platnosť prírodno-biologických argumentov v rozoberaných témach a motívoch. Podľa domácich kritikov je Uljarevic básnik, ktorý „vie riskovať, je vždy svoj a vždy inakší“
Chránené územie – Hana Košková
Spisovateľka, poetka a prekladateľka Hana Košková (1942) je jednou z najvnímavejších a najpresvedčivejších autoriek trvalo zakotvených v slovenskej literatúre. Pre jej poéziu je charakteristická úspornosť výrazu, minimalizmus a obraznosť. Jej verše sú ako šperky, cez ktoré vnímame autorkin vonkajší a vnútorný svet. V tematickom okruhu načiera do intímnych zákutí, ale nevyhýba sa ani otázkam s filozofickým podtextom. Je predovšetkým vizuálnym tvorcom, obrazy, ktorými investuje do metafor, epitetá aj iné básnické prostriedky, sa vyznačujú osobitým výtvarným nábojom. V Chránenom území lyrický subjekt nostalgicky pociťuje potrebu vracať sa k počiatkom, vyvoláva si jednotlivé známky počiatku (sa musím vrátiť/ odkiaľ som prišla z prvého po posledný/ čas), vyjadruje túžbu po bode, v ktorom je ešte harmónia a z ktorého sa začína odvíjať život chápaný ako cesta, (S tromi horami/ na chrbte so zabudnutou taškou/ v neznámom kupé/ vraciam sa do/ plodovej vody/ bojím sa schodov vedúcich do prázdna), ale aj ako scéna, divadlo, v ktorom účinkujeme.
Chiméra – Martina Grmanová
Básnická zbierka M. Grmanovej (1984) Chiméra (napísaná výhradne voľným veršom) je rozčlenená do troch svojbytných celkov. V nich autorka postupne prechádza od tematiky týkajúcej sa aktuálnych spoločenských problémov k intímnej lyrike zachytávajúcej túžbu i strasti v partnerskom vzťahu podčiarknutým jemne erotizujúcou líniou až k osobnej reflexívnej lyrike malých súkromných drám. Subtílnosť sa prejavuje najmä v tematike vzťahov, ktorá vyúsťuje do napätia v túžbe po cite a nemožnosti jeho naplnenia. Do básní sú vložené intertextové alúzie na literárne diela, odkazy na Bibliu či kresťanské motívy. Minimalizmom vo výrazovosti dosahuje Grmanová kontrastne maximalizmus z hľadiska výpovede, pričom jej napomáha kaskádovité usporiadanie veršov plniace zároveň i funkciu presahov, ale i slovné hračky rozširujúce konotačné pole významov. Zbierka je komplexným uceleným dielom reagujúcim na skutočnosti súčasnej neľahkej doby. Jej pôsobivosť zvýrazňujú aj kresby ilustrátora Petra Havlíčka.
Chaotikon – Tomáš Záborský
Čítate poéziu? Alebo je pravda, že je u nás viac básnikov ako tých, čo básne z vnútorného popudu čítajú, preciťujú ich, čo ich porebujú pre obnovovanie samého seba ?
Autor Tomáš Záborský, vnuk milovníka poézie a slávneho recitátora Viliama Záborského, sám ešte pomerne mladý, sa svojou tvorbou orientuje na mladých - mladých duchom. Preto si ako formu zvolil to, čo je duchu mladosti blízke. Piesňovú formu. Avšak nie tupých textov typu: nemôžeš ma vymeniť ako rúž, som tvoj muž... alebo: ...raz mi odpustíš, potom si nájdem tajnú skrýš... ktoré hučia z médií a banalitou rozpúšťajú v mnohých i tú trošku náklonnosti k dobrej poézii. Záborského piesnenie nie je bez srdca, no jeho verše sú nepovoľnou, drsnou a prenikavou poéziou diania dneška: jednak videním a hodnotením sveta, jednak výrazovými prostriedkami: ...vyprahnutá zem duševných púští/ hominidi v sakách žerú suši / vymýšľajú pre nás hrôzy nočných správ / štatistici smrtí odnikiaľ... //&//
... chaotikon - všetky srdcia naruby / utajené priedomia a pohľadnice z Aruby / chaotikon – šelmám brúsky na zuby / anestéza svedomia a ovciam zámky na huby... //&//
...drahý môj priateľu, rýchle sú naše životy / nevycítim z knihy tvárí, či si to naozaj ty / drahý amicenko príď k nám na staré miesto aspoň na chvíľu / príď tam sám pešo bez notbuku a mobilu... //&// drahý môj priateľu, príď prosím ako v tie dávne dni / keď hlavou, srdcom, dušou, telom analógovo sme boli prítomní / príď na to tajné miestu bez signálu GPS / kde nám amicenko bolo krásne aj keď tam už zdochol pes...
Pred pár rokmi som vydala knihu Piesne a iné texty Milana Lasicu, Záborského verše mi ich v tom najlepšom zmysle slova pripomínajú.
Cestovný (ne)poriadok – Martin Chudík
Autor (1988) žije a tvorí v Bratislave. V roku 2013 mu vyšla debutová zbierka básní Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov za rok 2013 a druhé miesto v ankete Knižnej revue, Debut roka 2013. Je členom SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom a fotografom internetového magazínu iLeGaLiT. Martin Chudík prichádza s novou básnickou zbierkou nazvanou Cestovný (ne)poriadok. Kompozične je zbierka rozdelená na dve časti. V prvej časti, Pomenovať hĺbku, nájdeme koncízne, prevažne existenciálne a reflexívne básne, v ktorých básnik preniká pod povrch a introspektívne zachytáva vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Druhá časť, Praskanie ľadu, sa vyznačuje intímnou a ľúbostnou lyrikou. Autor v nej pomenúva lásku vo všetkých jej podobách a bohatou metaforikou odhaľuje širokú paletu jej odtieňov. Oba celky na seba koncepčne nadväzujú a vytvárajú harmonickú kompozíciu (ne)očakávaných zastávok na ceste životom. Zbierka je „vyšperkovaná“ pôsobivými fotografiami Alexandra Kissa.
Cesta lásky – Iljás bin Júsuf Nizámí Gandževí
Láska je číry prameň, jar a zlatý lúč,
z jazmínu je jej brána, zo striebra jej kľúč.
Týmito veršami sa končí svetoznáma báseň Cesta lásky (v českom preklade Vítězslava Nezvala vyšla pod názvom Příběh panice) – dielo najväčšieho azerbajdžanského básnika, ktorý písal po perzsky. Iljás bin Júsuf Nizámí Gandževí (1141 – 1209) sa narodil v Gandži v rodine remeselníka a vo svojom rodnom meste na upätí Malého Kaukazu prežil väčšinu života – preto k jeho menu patrí prívlastok Gandževí.
Obsah básne Cesta lásky je šibalský. Autor ho skomponoval ako defilé erotických dobrodružstiev hlavného hrdinu – princa, ktorý sa zas a znova usiluje stratiť panictvo, ale vždy mu ten zámer – práve, keď šantí s milenkou –, vo vrcholnej chvíli niečo prekazí.
Jej sladkosťou čo najskôr túži vzpružiť sa,
do studničky jej živej vody vhrúžiť sa.
Vtom pri altánku somár leva rozzúri,
lev zatína hneď do somára pazúry.
Ich boj aj altánku dá zabrať poriadne,
zrúti sa strecha, altánok sa rozpadne.
Záver básne je však vysoko morálny: Po tom, čo zažil, stal sa vzorom miernosti.
Dodržiavať sa rozhodol sľub vernosti.
Veď zistil v noci v záhrade, že všetko má
svoj čas a zdržanlivosť nie je pohroma.
Svoj cieľ dosiahne princ v manželstve.
Kniha je vyzdobená nádhernými ilumináciami, ktoré pochádzajú z doby, keď vznikol aj tento dávny, no stále živý básnický text. Čítať ho je dodnes pôžitkom.Podľa anglickej interpretácie C. E. Wilsona, profesora perzštiny na londýnskej University College, prebásnil Ľubomír Feldek.
Český příslovníček – Trnka Jiří, Trnková Klára
Malý příslovníček je sestaven z nejznámějších, i méně známých českých přísloví, která vycházela ze zkušeností našich předků a odrážela poznatky z běžného života. Mnohdy rozumné, někdy ale zábavné až absurdní výtvory jsou dokladem bohatosti naší lidové slovesnosti. Přísloví jsou doplněna, krásnými ilustracemi Jiřího Trnky.
Čerešne v hanebnej ulici – Milan Abelovský
Milan Abelovský aj vo štvrtom knižnom vydaní básní pokračuje vo svojej tradičnej poetike poznačenej takpovediac emocionálnou racionalitou. V predostretých vnútorne precítených veršoch však ponúka zrelší pohľad na svet a život.
Básnická zbierka je kompozične rozdelená do štyroch tematicko-motívových cyklov/častí s poetickými názvami – Čerešne v hanebnej ulici, Továreň na pružiny lúčnych koníkov, Prelet sovy a Svetlo. V nich je čitateľ vtiahnutý do poetického sveta spoluúčasťou na neprerušovanom rozhovore s tvorcom veršov pri objavovaní posolstva „básnických právd“. V 85 básňach (reflexiách, impresiách, sekvenciách) – vybraných z tvorby za ostatné desaťročie – s využitím slov z okruhu základnej slovnej zásoby sa M. Abelovský usiluje nielen odkrývať čosi z tajomstiev človeka na základe podnetov, nálad, udalostí, pocitov, ktoré vytvorili myšlienkovú databázu jeho osobnostného profilu: zvažuje aj priviesť recipienta k mysleniu, úvahám nad nastolenými okruhmi tém s cieľom cez pocitový zážitok, emóciu, priviesť racio v symbióze so srdcom k poľudšteniu.