FILLIKID – Deka s hrazdou a loptičkami corolful
60.75 €
Hracia deka s hrazdou s loptičkami
Maximálna zábava pre vášho malého miláčika. Už žiadna nuda a ideálny tréning koordinácie. Táto farebná aktívna hrazda ponúka niekoľko funkcií naraz. Na jednej strane ju možno použiť ako deku na hranie alebo preliezanie a vďaka mäkkému polstrovaniu a roztomilej farebnej potlači ponúka dokonalé prostredie pre plazenie a hranie. Na druhú stranu, ak je vaše dieťa ešte príliš malé na to, aby sa plazilo, môžete ho nechať hrať sa s rôznymi hračkami na hracích oblúkoch v polohe na chrbte. Od krúžkov na hryzenie po hrkálky, všetko je zahrnuté pre podporu koordinácie a zábavu vášho dieťaťa. Priložené loptičky sú zvláštnym lákadlom a vášmu dieťatku určite poskytnú veľa zábavy, skladacie strany zabránia tomu, aby sa pri hre váľali po dome. Keď guličky nie sú potrebné, je možné ich uložiť do priloženého vrecka. Podrobnosti: – hracia deka s hracími loptičkami – 4 odnímateľné hracie figúrky – vankúš v dizajne slona – Sklopné bočnice – Vrátane 30 loptičiek – multikolor – Rozmery s rozloženými stranami (D) x (Š) x ( V): 120x120x55 – Hmotnosť: 1,7 kg
2
People watching this product now!
Súvisiace produkty
100 ľudí a ich miest – Alan Hyža
Knihy, Beletria pre dospelých, Biografické romány, Biografie, životopisy, osudy Obrazové publikácie, Market
Vydavateľstvo DAJAMA obohatilo predvianočný trh knihou fotografií popredného fotografa Alana Hyžu. Kniha s jednoduchým názvom 100 spolu s portrétmi stovky osobností slovenskej kultúry obsahuje fotografie ich najmilších miest rozložených po celom Slovensku.
Alan Hyža vytvoril koncept tejto knihy dávnejšie. Základom je skĺbenie portrétu s fotografiou krajiny. „Bral som ako výzvu ‚zdokumentovať? a spojiť do zmysluplného celku ľudí, ktorí sú mojimi súčasníkmi a ktorí zanechávajú kultúrnu stopu,“ spomína autor v úvodnom texte. „Kultúru totiž vnímam ako najdôležitejšiu formu prezentácie národa navonok. Aj ľudia, ktorí si navzájom jazykovo nerozumejú, vedia sa cez kultúru dohovoriť. A keďže ľudia v tejto knihe sú originálni a rozhľadení, zaujímalo ma, aké ‚duchovné? alebo najmilšie miesta na Slovensku majú, pretože ich celkom určite vo väčšej či v menšej miere ovplyvnili. Každý to vníma po svojom, preto je tam široká paleta – rodiská, miesta mladosti, krásne prírodné kúty, ale aj obľúbené kaviarne či pamätné historické miesta. Mnohé z nich boli fotograficky komplikované, avšak bola to ešte väčšia výzva, ako sa k tomu postaviť a stvárniť.“
Práca na knihe trvala takmer štyri roky. Vyžadovala si veľa organizačnej práce, trpezlivosti a úsilia. Sto ľudí nie je málo, navyše, mnohí z nich žijú v zahraničí. A k tomu fotografovanie miest. Je ich presne toľko ako ľudí – sto a sú roztrúsené po celom Slovensku. So stovkou ľudí, ktorých portréty sú v knihe, môžu súvisieť stovky názorov o ich opodstatnenosti. Alan Hyža výber konzultoval, avšak rozhodoval sa sám. Kľúč pri výbere osobností bol jednoduchý a komplikovaný zároveň. „Nemám rád slovo ‚osobnosť? v dnešnej podobe,“ vysvetľuje Alan Hyža. „Je sprofanované, ale neviem, ako inak by som označil ľudí, ktorých som fotografoval. Sú to ľudia, ktorí niečo urobili. Zostáva za nimi výrazná stopa, čo obdivujem. Zároveň si ich vážim pre duchovný a ľudský rozmer, vďaka čomu nepodľahli lákadlám súčasnej pseudokultúry. Neosvojili si základné atribúty súčasnosti – gýč, povrchnosť a senzáciu. Mnohí z nich sú takmer neznámi a poznajú ich len rozhľadení ľudia zorientovaní v konkrétnej oblasti. Ich prínos pre dnešok a odkaz pre budúcnosť je však obrovský.“ Najnovšia kniha Alana Hyžu 100 je vzácnym dokumentom zachytávajúcim osobnosti s výrazným vplyvom na súčasnú spoločnosť a podobu slovenskej krajiny v aktuálnom čase.
100 hier, Vyfarbovanie a spájanie 3+
V tomto zábavnom zošite nájdeš spájačky, vyfarbovanie podľa zadania, hľadanie rozdielov a veľa ďalších hier i úloh. Úlohy hýria farbami a hravým a prirodzeným spôsobom deti učia zdokonaliť sa vo vyfarbovaní a spájaní, čo im pozvoľným spôsobom pomáha zlepšiť jemné motorické schopnosti a zvládnutie práce s ceruzkou i pastelkami. Zošit obsahuje presne 100 hier, pri ktorých deti strávia zábavné chvíle a zapoja svoju kreativitu a predstavivosť.
100 hier, Kreslenie a obťahovanie 4+
V tomto zábavnom zošite nájdeš vyhľadávanie rozdielov, sudoku, vyfarbovanie podľa zadania, základy počítania a veľa ďalších hier a úloh. Úlohy hýria farbami a hravým prirodzeným spôsobom deti učia zdokonaliť sa v kreslení a obťahovaní, čo im pozvoľným spôsobom pomáha zlepšiť jemné motorické schopnosti a pripravuje ich na písanie. Zošit obsahuje presne 100 hier, pri ktorých deti strávia zábavné chvíle a zapoja svoju kreativitu a predstavivosť.
100 hier, Hádanky a úlohy 6+
V tomto zábavnom zošite nájdeš príklady na sčítanie a odčítanie, hádanky, osemsmerovky a veľa ďalších hier a úloh. Úlohy hýria farbami a hravým spôsobom pozvoľne deti zoznámia so zložitejšími úlohami a hádankami. Cvičenia sú zamerané na nácvik písania slov a celých viet, základné počtové príklady, spájanie i vyfarbovanie. Zošit obsahuje presne 100 hier, pri ktorých deti strávia zábavné chvíle a zapoja svoju kreativitu a predstavivosť.
10 malých mačiatok – Kolektív
Vyrezávané leporelo väčšieho formátu s nádhernými realistickými obrázkami malých mačiatok, ako sa vybrali s mamou do sveta a stretávajú ďalšie zvieratká na dvore a na lúke – sliepky, psíka, prasiatka, ovečky, teliatka aj koníky. Navyše sú na každej stránke pekné veršíky, ktoré rodičia a starí rodičia určite ocenia a radi prečítajú deťom.
(ne)obyčajný život farára – Ján Golian, Rastislav Molda a kolektív
Obyčajný farár! Čím už len môže byť zaujímavý jeho život? Tento sprofanizovaný postoj sa v našom (post)komunistickom prostredí akoby udomácnil natrvalo. No na druhej strane je tu nemalá skupina veriacich, ktorí v kňazoch vidia absolútnu autoritu a uchovávajú ešte zostatok doby, v ktorej bol kňaz jednou z najváženejších osobností v spoločnosti.
Titul, ktorý držíte v rukách, nechce stáť ani na jednej zo strán ideovej barikády. Už jeho netradičný názov so zátvorkou mení význam pôvodného tvrdenia. Autori knihy chcú nechať na čitateľoch, aby si po prečítaní knihy urobili vlastný názor, či je zátvorka v názve opodstatnená alebo nie. Je čisto na nich, či budú život kňazov v minulosti považovať za obyčajný a nudný, alebo pohľad do „farárskej“ mikrohistórie môže byť pre nich inšpirujúci, poučný, či dokonca vtipný.
Kniha ukazuje, že plejáda (ne)obyčajných slovenských kňazov nekončí pri menách Hlinka, Tiso, Hurban, či Hodža. Autori pripravili deväť zaujímavých kapitol o živote kňazov zastupujúcich takmer celé pestré konfesionálne prostredie územia Slovenska. V ich príbehoch odohrávajúcich sa v 19. a 20. storočí môže čitateľ sledovať nielen jednotlivé životné osudy, ale aj vývoj doby a jej každodennosť.
V knihe sa nachádza príbeh známeho historika a publicistu Jonáša Záborského, ktorý si prešiel tŕnistou cestou ako konvertita z evanjelického na katolíckeho kňaza. Politikom angažujúcim sa v revolučných udalostiach 1848/49, avšak izolovaným v čase neoabsolutizmu, bol Eugen Gerometta. Ďalším konvertitom, z evanjelickej na pravoslávnu vieru, bol najdlhšie žijúci štúrovec, otec dvanástich detí, Jozef Podhradský. „Neposlušným“ panslávom dvíhajúcim krvný tlak spišským a banskobystrickým biskupom bol Peter Tomkuljak. V príbehu o Jozefovi Murgašovi sú odkryté mnohé, doteraz málo známe vedecké úspechy, slovenského rodáka za „veľkou mlákou“, tiež aj korenisté ukážky jeho cholerickej povahy. Plejádu kňazov ozdobuje jediná žena – Darina Bancíková, prvá evanjelická farárka, väznená v 60. rokoch minulého storočia. Pravoslávny biskup a spolupracovník ŠtB, Michal Kančuha, nedovolene prekročil hranice Československa a emigroval do USA. Jeho príbeh končí tragicky neslávnym návratom do socialistickej vlasti. Totalitný režim druhej polovice 20. storočia ostro zakročil aj proti gréckokatolíckemu kňazovi Mironovi Petrašovičovi, ktorého agenti „vyšetrovali“ ako starca a dôsledkom ich metód umrel. Vyšetrovanie, väznenie a 40-ročné prenasledovanie zažil František Paňák, ktorý do rehole vstúpil ako mladý nadaný právnik.
(ne)obyčajné príbehy žien – Kolektív autorov
„Za všetkým hľadaj ženu!“ Tak znie známy citát francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa, ktorý zvečnil v polovici 19. storočia v románe Parížski mohykáni. Tak ako kedysi Dumas, tak dnes historici a historičky pátrajú po ženách, ktoré ovplyvnili spoločnosť i dejiny. Zdá sa, že publikácií o ženách pribúda, čo je dobré, pretože silné ženské osudy poznačili každé obdobie našich dejín. Námetov na ich bližšie spoznávanie a analyzovanie je tak dostatok. Autori tejto knihy čitateľom prinášajú osem zaujímavých príbehov žien žijúcich v 19. a 20. storočí. Ide o známe i menej známe hrdinky. V jednotlivých kapitolách však čitateľ bližšie spozná nielen osud vybraných žien, ich radosti i starosti, prínos pre spoločnosť, ale aj každodennosť doby, v ktorej žili.
Dočíta sa o známej Aničke Jurkovičovej, manželke národovca Jozefa Miloslava Hurbana, a zistí, že nebola prvou slovenskou herečkou. Hurbanov blízky spolupracovník Michal Miloslav Hodža mal niekoľko dcér, osud jednej z nich, Boženy Kutlíkovej, zachytáva táto kniha. Obdobie národného obrodenia dopĺňa príbeh Johany Miloslavy Lehotskej, ktorá sa niekoľko ráz stretla s Ľudovítom Štúrom a patrila k protagonistom národného hnutia na Liptove. Ružomberská rodina Makovickovcov vychovala viacerých národovcov, medzi nimi aj Ruženu Annu Houdekovú. Ako manželka obchodníka výrazne podporovala národné hnutie na konci 19. storočia. Jej sestra Bohdana Škultétyová bola vydatá za známeho literáta Jozefa Škultétyho a aj sama literárne tvorila. O neľahkej praxi tohto povolania nás presviedčajú aj životné príbehy ďalších žien. Spisovateľka pre detí Sidónia Sakalová preto ako tridsiatnička emigrovala do USA, kde sa ďalej venovala literárnej tvorbe a umelecky sa angažovala. Do sporu s ľudáckym režimom sa pre svoju literárnu činnosť dostala Mária Rázusová-Martáková. Nehu ženy počas Slovenského národného povstania musela nechať bokom učiteľka, neskôr špiónka Mária Gulovichová, ktorá sa pripojila k americkým výsadkárom. Takýto pestrý je výber (ne)obyčajných príbehov žien.
(ne)obyčajné príbehy novinárov – Ján Golian, Rastislav Molda a kolektív
Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia.
V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.
'Ndrangheta – Nicola Gratteri, Antonio Nicaso
’Ndrangheta, talianska mafiánska organizácia s takmer nevysloviteľným názvom, v júli 1973 v Ríme uniesla Johna Paula Gettyho III., šestnásťročného vnuka ropného magnáta a zároveň jedného z najbohatších mužov sveta Jeana Paula Gettyho. Po troch mesiacoch márneho vyjednávania únoscovia poslali do redakcie denníka Il Messaggero obálku s kúskom chlapcovho ucha. V polovici decembra Johna Paula prepustili. Rodina zaplatila výkupné približne dve miliardy lír. Správa sa objavila v tlači po celom svete a o ’ndranghete sa začalo hovoriť aj v zahraničí. Za špinavé peniaze v južnom Taliansku vybudovali celé mestské štvrte, ale poslúžili aj na nákup kamiónov, nákladných áut či bagrov a na zakladanie stavebných firiem, ktoré sa zapájali do verejných súťaží. Väčšinu prostriedkov najprv investovali do pašovania cigariet, neskôr do nákupu drog, ktoré predstavujú obrovský mafiánsky biznis. Nepredstaviteľné množstvo hotovosti pochádzajúce z tohto obchodu treba preprať a nejako recyklovať. Ako? Rôznymi spôsobmi, a aby si členovia ’ndranghety celý tento cyklus uľahčili, začali sa presúvať do stredného a severného Talianska, do zahraničia, severnej Európy, ba aj do Južnej Ameriky, Austrálie či Kanady. V mnohých krajinách využili medzery v zákonoch, napríklad v Kanade, ktorá zaviedla najvyššiu povolenú hranicu na dovoz hotovosti až začiatkom nášho storočia. Odhaduje sa, že ’ndrangheta fakturuje až 43 miliárd eur ročne a najmenej tri štvrtiny tejto sumy putujú do legálnej ekonomiky. Rukami mafie pretekajú doslova zlaté rieky a kalábrijská mafia ich investuje do stavebníctva, nehnuteľností, tretieho sektora, veterných parkov, odpadu, ale aj do turizmu, luxusného majetku, ba dokonca do záchytných centier pre migrantov. To všetko pomocou nespočetných strategických aliancií s verejnými činiteľmi, bankármi, advokátmi, daňovými poradcami a brokermi bez škrupúľ. Pretože kostrou mafiánskej moci je korupcia. Bojovať proti praniu špinavých peňazí na celosvetovej úrovni je čoraz zložitejšie. Rozdiely v súdnictve, nejednotná klasifikácia zločinov a ťažkosti pri koordinovaní spoločného postupu len pomáhajú všetkým odnožiam mafie, ktoré, naopak, sú schopné čím ďalej tým lepšie spolupracovať aj na medzinárodnej úrovni. Táto kniha nám však ukazuje, že bojovať proti organizovanému zločinu nie je nemožné.Z talianskeho originálu Fiumi d'oro (Mondadori, Milano 2017) preložila Diana Farmošová.
# Marína – Daniel Hevier
Nie je veľa publikácií približujúcich umelecké dedičstvo predkov, a týka sa to aj klasických diel slovenskej literatúry, generácii mladých ľudí 21. storočia. Na podobný počin sa podujal Daniel Hevier: doslova „odomknúť“ hádam najznámejšiu skladbu slovenskej poézie súčasným mladým ľuďom. Marínu podľa mena pozná snáď každý Slovák, čo sa však skrýva za týmto "heštegom", vie už len málokto. Autorovým zámerom bolo prečítať Marínu dnešnými očami (a srdcom), vybrať z nej strofy, ktoré sú pre jej pochopenie najemblematickejšie a priblížiť skladbu výrazovými prostriedkami blízkymi dnešnej mládeži... Možno sa takto podarí preniesť Marínu nielen ako púhy hešteg, ale ako plnokrvné dielo k ďalším generáciám.
Po tejto knižke by mali siahnuť žiaci posledných ročníkov základných škôl, stredoškoláci, vysokoškoláci, ale osloví aj širšiu verejnosť.