Slovenská klasika

Keď v roku 1965 mi vo Vydavateľstve Slovenskej akadémie vied vyšla kniha pod názvom Bioelektrická aktivita kože a v roku 1978 ďalšia kniha Psychofyziologické vlastnosti človeka, ani vo sne sa mi nemohlo zdať, že ešte aj v roku 2014 budú tieto knihy aktuálne a využiteľné. Prečo aktuálne a prečo využiteľné? Lebo sa zaoberajú výskumom tých fyziologických, resp. elektrofyziologických procesov (zmeny kožného odporu, dýchania, tepovej frekvencie, krvného tlaku, ale aj elektrickej aktivity mozgu), ktoré sú súčasťou aj tzv. detektora lži, ktorý práve pomocou nich vraj je schopný odhaliť, či vyšetrovaný hovorí pravdu alebo klame. Na napísanie tejto knihy som bol vyprovokovaný udalosťami, ktoré sa u nás odohrali v rokoch 2007 až 2014. Boli to práve udalosti spojené s využívaním detektora lži v našich podmienkach, ale hlavne fakt, že tento „objektívny“ ukazovateľ pravdovravnosti používajú v hojnej miere naše štátne inštitúcie, akými sú Ministerstvo vnútra SR a Národný bezpečnostný úrad. Keďže počas 40 rokov vedecko-výskumnej práce v Slovenskej akadémii vied (na psychofyziologickom pracovisku Ústavu experimentálnej psychológie SAV, ktoré som v roku 1970 minulého storočia založil ako prvé a jediné pracovisko v Československu), nenašiel som žiadne poznatky o význame týchto ukazovateľov pre odhaľovanie lži, bolo mojou morálnou povinnosťou, aby som príslušné štátne inštitúcie upozornil, že pri využívaní detektora lži majú dočinenia s pavedou a nie s vedecky podloženou metódou odhaľovania lži. A tak sa aj stalo a bolo to v roku 2008. Ako sa to skončilo, dočíta sa čitateľ v texte pod nadpisom „ Detektor lži v našich podmienkach“ Musím na tomto mieste ešte zdôrazniť, že výskum v tejto psychofyziologickej oblasti bol nielen mojím povolaním, ale aj koníčkom. Na prvej spomínanej knihe som výskumne pracoval 11 rokov a má okolo 500 citácií autorov z celého sveta. Druhá kniha bola výsledkom 14-ročnej výskumnej práce, obsahuje vyše 900 citácií svetových renomovaných autorov v tejto problematike a bola mi za ňu udelená najvyššia vedecká hodnosť doktora vied (DrSc.). No a v roku 2008 sa objavila kauza Cervanová (zavraždená medička pred 38 rokmi a otázka, či odsúdení za vraždu sú ozaj vinní) a v roku 2013 dokumentárny film pod názvom Kauza Cervanová, v ktorom je pasáž o nevine odsúdených, čo dokázalo vraj aj vyšetrenie pomocou detektora lži. Toto sú teda tie dôvody, prečo vznikla táto kniha. Nuž, milý čitateľ, pustím sa do dokazovania, že z hľadiska vedeckého vlastne detektor lži neexistuje a že jeho využívanie, ale hlavne závery nemajú vedeckú hodnotu a sú nebezpečné pre nevinného vyšetrovaného.

Demokrati - audiokniha - Janko Jesenský, Vydavateľ: Wisteria Books, Rok vydania: 2023 Demokrati vyšli pred deväťdesiatimi rokmi, a keď budete tento impozantný román počúvať, zistíte, že sa u nás zmenilo vlastne strašne málo. Sme rovnako smiešni, drzí, domýšľaví, naivní a impulzívni ako naši starí otcovia za prvej republiky. Riešime podobné problémy, rozkročení medzi veľmi podobnými svetonázorovými brehmi. Niektoré vlastnosti a zlozvyky sa nás držia a my sa ich ani po sto rokoch nevieme zbaviť. Demokrati sú naším slovenským Veľkým Gatsbym. Hlavný hrdina komisár Landík je tiež mladík, ktorý je rozhodnutý na ceste za šťastím nepoľaviť, a aj on musí okrem osudovej lásky čeliť nečakaným prekážkam. Eva Borušovičová Kompletnú neskrátenú verziu knihy veľmi presvedčivo číta Lukáš Frlajs, skvelý herec a obľúbený influencer. Poznáte ho z mnohých filmov a seriálov (Nedodržaný sľub, Perinbaba a Dva svety), divadelných predstavení (Peter Grimes, Krajčírky) a jeho hlas aj zo slovenského znenia filmov (Spy Kids, Harry Potter, Smrtonostná zbraň) a seriálov (Monk či Dexter). Je tvorcom zábavných videí, znalcom popkultúry a pokémonov. Niečo o autorovi Janko Jesenský sa narodil 30. 12. 1874 v Turčianskom sv. Martine ako potomok šľachtického rodu Jesenských. Po ukončení právnických štúdií a zložení advokátskej skúšky si v roku 1905 založil v Bánovciach nad Bebravou advokátsku prax. Keď vypukla prvá svetová vojna, narukoval k trenčianskemu pluku, no čoskoro ho ako „pansláva" uväznili a v roku 1915 prevelili na ruský front. Tam sa pripojil k československým légiám a zúčastnil sa na bojoch proti boľševikom. Po skončení vojny sa v roku 1919 vrátil domov a aktívne sa zapojil do politického i literárneho života novej republiky. Svoj ostrý nesúhlas s rozbitím Československej republiky vyjadril podpisom protestného memoranda, ktoré 14. marca 1939 odoslali bývalí legionári poslancom Slovenského snemu. Na existenciu Slovenského štátu potom reagoval sériou politických básní a pamfletov. Tie sa po ilegálnom vyvezení do Londýna stali súčasťou Československého vysielania BBC a neskôr vyšli knižne pod názvom Na zlobu dňa. Zomrel 27. 12. 1945 v Bratislave.

Kniha Jána Čomaja o Matúšovi Kučerovi sprítomňuje tvorbu dvoch naoko profesne odlišných majstrov vo svojom odbore, ale vnútorným zaujatím skutočnosťami o dejstvovaní i zápasoch o seba i so sebou ako rodných bratov. Nemuseli sa hľadať. Patria k sebe nielen generačne. Matúš Kučera nie je však len historik, profesor a tvorca literatúry faktu, aj pre deti, lež i (načas) politik, diplomat a múzejník. J. Čomaj predstavuje M. Kučeru citlivým pátraním, čo podnecovalo jeho vývin a záujmy, vďaka osobnému poznaniu, prostredníctvom dlhých spoločných rozhovorov i štúdiom historických prác (aj s využitím ich citácie). Kučerov zástoj v slovenskej historickej vede vyjadruje už názvom knihy, čím odkazuje na starší čas, ktorý spracúva i krajové súvislosti rodiska i rodnej krajiny. Sleduje svojho hrdinu, ale nezameriava sa len na biobibliografické skutočnosti jeho personálneho vývinu, ale sa snaží objasniť „jedným dychom“ viacero rovín. Rovnako sa vrství aj plastický spôsob „vyprávania“, keď sa život i dielo predstavuje ako príbeh a stvárňuje esejisticko-dokumentačnými postupmi, spájajúcimi obraznosť s vecným argumentovaním. To zároveň odráža aj skúsenosť a nadanie autora životopisu, tvoriaceho knihu na základe osobných rozhovorov a poznania diela svojho hrdinu. Predstavuje ho aj vhodne vybranými ukážkami. Ján Čomaj tak vytvoril osobitú knihu, ktorá na princípe synergie integruje celú množinu časopriestorových, osobnostných i spoločenských zreteľov vo výnimočnom podaní životopisného príbehu vedca i vedy – ako sa vedec tvaroval a zároveň ako sa vynárali naše dejiny.

Javorníky boli Stredozemné a Baltické more, čiže z juhu na sever, ale aj Bytčianske panstvo s hornými Kysucami, o ktorých rozvoj sa zaslúžila hlavná postava Javorníkov – palatín Juraj Turzo. Historická spriaznenosť s palatínom len potvrdzuje javornícky patriarchálny charakter. Predstavuje ho i tunajší najvyšší vrch Veľký Javorník. Ale kniha nie je len o osobách a veľkých skutkoch. Je o miliónoch rokov, kilometroch zlomov a litroch vôd, morských i horských.