Veda a technika

Lesník a ochranca prírody Peter Wohlleben objavuje prekvapivé podobnosti medzi človekom a prírodou. Toto pradávne spojivo pretrváva dodnes. Je napríklad dokázateľné, že ľudský imunitný systém využíva pri prechádzke lesom rastlinné antibiotiká, ktoré stromy uvoľňujú, aby sa chránili pred škodcami. Naše zmysly nie sú o nič menej vnímavé ako zmysly zvierat. Hoci zvieratá cítia blížiace sa zemetrasenie a iné prírodné katastrofy oveľa skôr ako človek, my zasa máme akýsi siedmy zmysel – napríklad cítime, že nás niekto zozadu uprene pozoruje. Pes má všeobecne rozvinutejší a citlivejší čuch ako človek, zato vôňu zrelých lesných plodov a ovocia zavetríme skôr. Na druhej strane prejavujú rastliny a zvieratá zarážajúce ľudské schopnosti. Niektoré rastliny počujú a sú schopné odlíšiť neškodné zvuky od nebezpečných, vnímajú napríklad jemné šušťanie hlodajúcich húseníc. Stromy vdychujú kyslík a čerpajú z neho energiu. Korene používajú aj ako nástroj hmatu a chuti. Pravidelné pohyby v kmeni stromu vytláčajúce vodu nahor môžeme porovnať s tlkotom ľudského srdca. Peter Wohlleben nám ukazuje, že človek nestojí nad rastlinami a zvieratami, ale podobne ako ostatné druhy je súčasťou úžasného systému, v ktorom existuje vzájomná závislosť a spojitosť a jeho súčinnosť sme do dnešného dňa odhalili len čiastočne. LESNÝ KÚPEĽ PRE POKROČILÝCHPetrovi Wohllebenovi sa stala láska k lesu celoživotným poslaním. V čase, keď sa majitelia lesov pre veľké suchá boja o svoju existenciu a politici objavili les ako záchrancu klímy, píše autor o schopnosti človeka prostredníctvom vlastných zmyslov komunikovať so stromami. Toto čítanie je ako výlet do iného sveta, kde vedia stromy rozprávať. Na základe mnohých vedeckých štúdií sa autor snaží dokázať, že človek môže komunikovať aj s rastlinami. Zdôrazňuje, že človek nie je korunou tvorstva, za ktorú sa samoľúbo považuje, ale podobne ako ostatné druhy rastlín a živočíchov je súčasťou obdivuhodne prepojeného prírodného systému. Je v našom záujme, aby sme v ňom udržali rovnováhu a toto cenné bohatstvo zachovali pre ďalšie generácie. Frankfurter Allgemeine Zeitung

Brian May, slavný kytarista skupiny Queen, který je mimo jiné i držitelem doktorátu z astrofyziky, měl se svým přítelem Garikem Israelianem sen: zorganizovat setkání všech, kdo zasvětili život zkoumání a dobývání vesmíru. V roce 2011 tedy uspořádali na Kanárských ostrovech první setkání nazvané Starmus. Podařilo se jim dát dohromady asi to nejlepší, co svět vědy v současnosti nabízí. „Hvězdný“ tým přednášejících, který informoval o aktuálním stavu poznání vesmíru, doplnili astronauti, jako jsou Neil Armstrong, Buzz Aldrin či Jim Lovell. Projdeme se s nimi po Měsíci nebo prožijeme dramatický návrat mise Apollo 13 na Zemi. Zásadní přednášky jsou věnovány vědeckému zkoumání vesmíru: zrození života (Jack Szostak, Richard Dawkins a další), fyzikálním vlastnostem vesmíru (například Adam Burrows či Garik Israelian) nebo vzniku vesmíru (Joseph Silk, George Smoot, Robert Williams). Starmus je tak trochu netradiční vědecká konference: přátelské společenské setkání, doplněné například hudebními vystoupeními předních umělců. Kniha, kterou držíte v ruce, je ale něco více než jen sborník z konference. Může posloužit jako fundovaný přehled aktuálního stavu výzkumu vesmíru i jako poutavý výklad dějin jeho dobývání.

Nájdite si čas na priateľský rozhovor a objavte vnútorný život fascinujúceho vedca.Ako rešpektovaný odborník mal Michael White jedinečnú pozíciu pri skúmaní Isaaca Newtona a jeho odborného, ale aj ľudského odkazu. V stručnom životopise sa zameriava na kľúčové udalosti zo života geniálneho vedca. Potom už prichádzajú na rad samotné fiktívne rozhovory, ktoré sú založené na skutočných faktoch a na výrokoch Isaaca Newtona. Žiaľ, obmedzený priestor neumožnil detailne rozobrať jednotlivé fázy Newtonovho uvažovania a vedeckej práce. Napriek tomu rozhovory veľmi živo sprostredkujú obraz muža, ktorý bol považovaný za odmeraného čudáka, ale zanechal po sebe obrovský intelektuálny odkaz. Newton sformuloval teóriu gravitácie, vyslovil prevratnú teóriu svetla a vytvoril novú matematickú metódu (diferenciálny a integrálny počet), ktorá spôsobila revolúciu v matematike. Jeho najznámejšie dielo Principia Mathematica je pravdepodobne najdôležitejšia vedecká kniha, ktorá kedy vyšla. Kniha vysvetľuje teóriu hmoty v pohybe, ktorá sa dostala na výslnie po Isaacovej smrti a spustila priemyselnú revolúciu. Dozviete sa aj o Newtonových predchodcoch, o jeho úcte k Aristotelovi či Galileimu, o jeho názoroch na cirkev, na ľudí, na rodinu a na vzťahy.Toto príjemné čítanie je vhodné pre každého, kto si chce rozšíriť všeobecný rozhľad a koho tieto odbory fascinujú a bavia napriek tomu, že nie je matematik či fyzik.Predslov ku knihe napísal Bill Bryson, autor knihy Ľudské telo – Príručka pre majiteľov.Z anglického originálu preložila Ivana Staviarska.

Monografie zkoumá vztah mezi technologií psaní, genezí textu a poetikou literárního díla. V centru zájmu se ocitá konkurence manuálního a strojového psaní jako dvou základních technologických postupů, jež vstupovaly do významotvorného kontaktu od osmdesátých let 19. století až do konce osmdesátých let století následujícího, kdy psací stroj nahradila elektronická média. Odhaluje, že nejprve byl psací stroj vnímán jako kompenzační pomůcka pro hendikepované. Už na přelomu 19. a 20. století si však tento vynález našel své propagátory mezi novináři a prozaiky. Stíral však jakoukoli individualitu rukopisu a odpovědí byly au torské knihy jako komplexní artefakty. Psaní na stroji bylo považováno za typicky ženské povolání – ovšem byly opravdu české spiso- vatelky písařkami?