Zobraziť 12 20 24

Antoine de Saint Exupéry v obrazech a dokumentech – Alain Vircondelet

23.44 
Chcel byť obyčajným záhradníkom, ale nakoniec prešiel toľkými odbormi, toľkými profesiami a povolaniami, že sa jeho život podobá ruským matrioškám, z ktorých každá, od najväčšej po najmenšiu, skrýva tisíc a jedno tajomstvo. Antoine de Saint Exupéry tak prežil mnoho skvelých osudov, o ktorých prináša svedectvo toto dielo, bohato doložené väčšinou dodnes nepublikovanými dokumentmi, uloženými v archíve Consuely de Saint Exupéryovej.

Alexander Dubček – Karol Kállay

12.56 
Kniha fotografií Karola Kállaya predstavuje osobnosť Alexandra Dubčeka na verejnosti i v súkromí od roku 1988 až po tragický koniec v roku 1992. Prináša texty, ktoré ešte neboli na Slovensku publikované (vyšli v nemeckých mesačníkoch Merian a Stern v roku 1988), ale i spomienky na rok 1968 a 1989 majstrovsky spracované Ľubomírom Feldekom.

Žofia Bosniaková veľká kniha o žene viery a lásky – Kolektív autorov

15.12 
Uhorská šľachtičná Žofia Bosniaková (1609 – 1644) mala už počas svojho krátkeho života povesť šľachetnej, štedrej a obetavej ženy. Pochovaná bola na Strečnianskom hrade a smrťou sa začala písať ďalšia tajuplná kapitola jej príbehu. Jej telo ostalo zachované a v roku 1729 ho slávnostne preniesli do kostola v Tepličke nad Váhom, odkiaľ ho až v roku vyniesol a spálil psychicky narušený muž. Trinásť autoriek a autorov v tejto knihe prináša doteraz najucelenejší a najplastickejší obraz nevšednej šľachtičnej, pohľady do Žofiinho súkromia, do búrlivých udalostí neľahkej doby protitureckých bojov i protihabsburských povstaní. Okrem unikátnych faktov, dokumentov a ilustrácií ponúka zamyslenie nad pominuteľnosťou, nesmrteľnými hodnotami ľudského života a nad odkazom života Žofie Bosniakovej.

Zimný palác – Michaela Ella Hajduková

10.58 
A jeden muž, ktorý nosí na krku anch a myslí si, že ovláda osud.„Kde si? Taťjana, kde si? Naozaj vás odviezli preč a zabili iba cára? Kto mi odpovie? Taťjana...“SANKT-PETERBURG 1914 – Taťjana Romanovová ako milosrdná sestra Červeného kríža znovu stretáva v nemocnici Dmitrija Jakovleviča Malamu a jej srdce horí láskou. Krehký vznikajúci vzťah podporujú i jej rodičia. Nad celou rodinou sa však sťahujú revolučné mračná a ukrytá správa vo fľaši od smotany spustí udalosti, ktoré sa skončia krvavými jatkami, zakrývaním stôp a pátraním, ktoré potrvá desaťročia. Taťjanin denník sa ukrýva v toku času, až kým ho nenájde iná Tatiana, ktorej sa zápisky veľkokňažnej môžu stať osudnými. LENINGRAD 1977 – Taťjanu Garinovú vypočúva KGB. Mladučká študentka práva dobrým kádrovým profilom i triednym pôvodom síce číta zakázané knihy, ale to zďaleka nie je dôvod, pre ktorý si pohnevala súdruhov. Čoho všetkého bude Dmitrij Tarasov schopný, aby jeho láska neskončila za mrežami? PETROHRAD SÚČASNOSŤ – Uprostred zasneženého námestia pred Zimným palácom sa cez noc objaví rakva so skleneným vekom. Mladá žena vnútri má biele šaty a trblietavú tradičnú čelenku. Vyšetrovanie ukáže, že nie je mŕtva, ale podchladená a pod vplyvom narkotík. A že sa volá Tatiana. Kto ju obliekol do šiat cárovej dcéry a chcel, aby zamrzla? Tento príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Židovský blues – Maxim Biller

8.46 
Narodil se v Praze, v deseti přišel do Německa a v sedmnácti začal studovat Němce – jejich knihy, jejich ženy, jejich chyby. Billerova autobiografická kniha vypráví jako román tragikomický příběh Žida, který se stane spisovatelem v zemi, v níž už žádní Židé žít neměli. Židovské blues je příběh o umělci jako mladém muži, který pátrá po svém místě v životě. Vypráví lehce, ironicky a poeticky o člověku, který stále dokola slýchá, že by neměl trvat na tom, že bude tím, kým je, ale nejpozději v té chvíli dá všem na vědomí, že jakmile začne psát, nikdo a nic ho nezastaví. Maxim Biller je bezesporu jedním z nejotevřenějších a nejprovokativnějších německy píšících autorů. Narodil se 1960 v Praze v rusko-židovské rodině, o deset let později emigroval s rodiči do Hamburku a dnes žije v Berlíně. Studoval literaturu na univerzitách v Hamburku a Mnichově a brzy začal publikovat v prestižních listech (Tempo, Der Spiegel, Die Zeit) kritické a ironické sloupky. Když mu v roce 1990 vyšel knižně povídkový soubor Až budu bohatý a mrtvý, zařadil se mezi respektované německy píšící prozaiky. Jeho román Esra (2003) byl na základě soudního rozhodnutí stažen z knihkupeckých pultů a zakázán. Fantastického přijetí se dočkala zejména jeho předposlední kniha Použitý Žid (Der gebrauchte Jude; česky pod názvem Židovský blues, Labyrint 2015). A velkou pozornost získala také ta poslední, novela V hlavě Bruna Schulze (Im Kopf von Bruno Schulz, 2013). V nakladatelství Labyrint česky vyšly jeho knihy Obyčejné lásky (2010) a Země otců a zrádců (2011).

Zázračný život – Stan Lee a jeho úžasný – Danny Fingeroth

30.79 
Jedinečná biografie zbožňovaného – a často také kontroverzního – tvůrce mnoha legendárních komiksových superhrdinů. A Marvelous Life: The Amazing Story of Stan Lee pojednává o zrození Stana Leeho jako autora komiksů až po Stana Leeho, hvězdu jedinečného kulturního fenoménu: společnosti Marvel a Marvel Universe. Stan Lee byl nejslavnější americký tvůrce komiksů, který kdy žil. Díky mnoha cameo rolím v marvelovkách a televizních seriálech byl Stan Lee – a i po své smrti v roce 2018 stále je – hlasem a tváří komiksů, populární kultury jako takové, a hlavně společnosti Marvel Comics. Jak se ze Stana Leeho stal jeden z nejslavnějších autorů komiksů, je příběh, který až doposud nebyl zcela známý. Lee společně se svými spolutvůrci, jakými byli například Jack Kirby nebo Steve Ditko, přivedl na svět obrovské množství celosvětově známých superhrdinů, mimo jiné Spider-mana, Iron Mana, X-Meny, Avengery nebo Hulka. Kariéra Stana Leeho ale nebyla bezproblémová. Slavného tvůrce komiksů mnohokrát doprovázela kontroverze a konflikty. Skutečně byla jeho tvorba originální a průkopnická? Neměl Stan Lee prostě jen štěstí? Opravdu byl tak nadaným kreslířem, nebo si mnohdy jen přivlastnil zásluhy někoho jiného? Co se za jeho hvězdnou kariérou ve skutečnosti skrývá? Biografie A Marvelous Life: The Amazing Story of Stan Lee vytvořená Dannym Fingerothem se snaží na tyto otázky poskytnout odpovědi. Jedná o první ucelenou biografii Stana Leeho, který dal svými jedinečnými nápady a geniální tvorbou zrod společnosti Marvel Comics, zcela změnil způsob komiksového vyprávění a vytvořil zbrusu novou podobu superhrdinů. Kniha obsahuje mimo jiné také interview se Stanem Leem osobně, dále například rozmluvy s jeho kolegy, rovněž skvělými tvůrci komiksů, rodinnými příslušníky, přáteli a kritiky. Danny Fingeroth podrobně mapuje Leeho úspěchy a nevyhýbá se ani kontroverzním tématům, která slavného autora celý život provázela, a to i po jeho smrti v roce 2018. Danny Fingeroth měl během tvorby biografie přístup do Leeho osobního archivu na University of Wyoming, kde zkoumal aspekty Leeho života a kariéry, které nikdy dříve nebyly známy, a čtenářům tak poskytuje hlubokou analýzu nejen tvorby Stana Leeho, ale také jeho života. Danny Fingeroth je spisovatel a redaktor v Marvel Comics, kritik, historik, který znal Stana Leeho osobně a také s ním více než čtyřicet let spolupracoval. Díky svému vhledu a zkušenostem ze světa komiksů tak byl schopný vytvořit jedinečnou biografii a představit čtenářům život a tvorbu Stana Leeho v širokém kontextu. Kniha unikátním způsobem pojednává o Stanu Leem, geniálním spolutvůrci zcela nových druhů superhrdinů a stylu komiksového vyprávění, které navždy změnily dnešní podobu komiksů a vytvořily originální superhrdinskou komiksovou mytologii, jež se stala součástí popkultury.

Zápisník alkoholičky – Michaela Duffková

10.08 
Michaela Duffková je mladá matka, ktorá sa rozhodla otvorene prehovoriť o svojej závislosti od alkoholu aj o zložitej liečbe. Chcete vedieť, prečo je také ťažké priznať si svoj problém s pitím? Prečo nie je prekážkou závislosti ani malé dieťa? Čo bolo pre autorku motiváciou, aby začala s liečbou a ako vyzeral prvý rok po nej? Všetky odpovede prináša otvorená a priama spoveď abstinujúcej alkoholičky. Úprimne zdieľaná skúsenosť o páde doslova na dno, ktorá vzbudila veľký záujem verejnosti.

Zápisky z frontu 1941 – 1943 – Enja Rúčková

7.16 
Zápisky z frontu (1941-1943) sú autentickým denníkom slovenského vojaka bojujúceho na fronte v 2. svetovej vojne.Začiatok roku 1941 ma našiel doma na dovolenke. Vtedy som si nepomyslel, že nasledujúce roky budem tráviť ďaleko od domova. Mnohé dobré i nepríjemné, krásne aj strašné veci sa budem aspoň v krátkosti snažiť zachytiť v týchto skromných poznámkach.čatár v zálohe Matej Oravec, účtovník roty I/21 motorizovaný prápor

Zápisky na manžetách – Michail Bulgakov

8.29 
Zápisky na manžetách Michaila Bulgakova sú autobiografickou novelou, ktorá má formu denníkových zápiskov a zachytáva prvé dva roky (1920 – 1921) jeho formovania ako spisovateľa. Zápisky, ktoré pôvodne pozostávali z troch častí, ale zachovali sa iba prvé dve, zaznamenávajú dôležité momenty z Bulgakovovho života vo Vladikavkaze, kde sa ocitol počas občianskej vojny ako vojenský lekár bielogvardejcov, jeho prvé novinárske kroky, prvé dramatické a prozaické pokusy, hľadanie vlastného rukopisu, svojho osobitého pohľadu na novú realitu a jej literárne stvárnenie. Chýbajúcu tretiu časť Zápiskov v tejto knihe nahrádzajú poviedky z rokov 1921 – 1924, predstavujúce Bulgakovov satirický pohľad na obdobie začiatkov boľševického štátu, obdobie novej reality, s ktorou akoby sa spisovateľ nikdy nezmieril.

Z Dachau do Dne vítězství – Helen Fry

10.36 
Willy Field se narodil v německém Bonnu jako Willy Hirschfeld. Po Křišťálové noci ho 10. listopadu 1938 zatklo gestapo a následně byl transportován do koncentračního tábora Dachau. V teto knize jsou vylíčeny útrapy, kterými prošel v koncentračním táboře, i jeho následná emigrace do Velké Britanie. Odtud byl coby uprchlík z nepřátelského státu deportován do internačního tábora v Austrálii, nakonec se však vrátil do Britanie jako jeden z 10 000 dobrovolníků, kteří narukovali k britské armádě. Stal se řidičem tanku v Královském obrněném sboru a společně se svou rotou se vylodil v Normandii, odkud se probojovávali Francií, Belgií a Nizozemskem. Jako jediný z osádky přežil, když jeho tank utrpěl přímý zásah. Poté, co se zotavil, byl převelen k jiné osádce, s níž nakonec přejel přes hranice do Německa. Účastnil se dobývání Hamburku a během vítězné berlínské přehlídky v červnu 1945 měl tu čest projet ve svém tanku před zraky Winstona Churchilla.

Vladimír Petrík: Hľadanie minulého času – Vladimír Barborík, Vladimír Petrík

10.88 
Rozhovory redaktora Vladimíra Barboríka s literárnym vedcom, jubilujúcim Vladimírom Petríkom. Forma tejto publikácie predstavuje jeden zo spôsobov, ako sa mohol Vladimír Petrík podeliť s čitateľom o svoje spomienky. Skutočný žánrový základ knihy je memoárový, otázky sú predovšetkým podnetom pre pamäť odpovedajúceho: neimitujú spor a nepredstierajú partnerstvo.