Svetová klasika

Anton Pavlovič Čechov, vzdelaný lekár a vynikajúci znalec ľudských duší, ale najmä slabostí, mal mimoriadny pozorovací talent. Z hlbokých vášní a drám vedel vydolovať nečakanú zápletku pre svoje poviedky či novely (Dáma zo psíkom, Stávka, Staroba). No jeho satiricko-ironický pohľad sa upieral aj na úplne všedné „veci a vecičky“ dňa a zo zdanlivo bežnej situácie urobil literárny klenot (Chameleón, Kniha sťažností, Tučný a chudý). Čechov mal pochopenie pre ľudské nedostatky, pozeral na svet láskavými očami a z jeho vážnych, aj keď akoby úsmevných poviedok sála nesmierny súcit s najslabšími (Vaňka, Dušička). Zostavovateľka knihy Nataša Ďurinová sa pokúsila predstaviť Čechova ako prozaika, ktorý má svojím myslením a brilantným stvárnením postáv ešte stále náskok pred mnohými súčasnými autormi. Vtipný doslov k výberu poviedok napísala Mária Kusá.Z ruských originálov A. P. Čechov: Izbrannyje sočinenija v dvuch tomach (Chudožestvennaja literatura, Moskva 1979) preložili Viera Bosáková, Vladimír Čerevka, Ružena Dúbravová, Nataša Ďurinová, Ivan Izakovič, Elena Krišková, Dana Lehutová, Viera Marušiaková, Ivan Slimák, Naďa Szabová, Magda Takáčová.

Bájky sa nazývajú ezopskými podľa gréckeho otroka Ezopa – Ezopove bájky sa stali základom bohatej európskej tradície. Ako hlavné postavy v nich vystupujú zvieratá. La Fontaine mnohé Ezopove bájky prerozprával a v jeho podaní priam zľudoveli. Prečítate si príbehy o líške či lišiakovi, o drobných vtáčikoch i veľkých vtákoch, myškách Viac o knihe i potkanoch a dozviete sa veľa o antike, o francúzskej histórii, ale i o súčasnosti. Jednoduchý jazyk a farbistý obsah ich robia zaujímavými pre veľkých i pre menších čitateľov.

Román Henryho Fieldinga Klamela vyšiel 4. apríla 1741. Román publikovali pod pseudonymom Conny Keyber, ale autorovi súčasníci aj dnešní literárni historici a kritici sa zhodujú, že jeho autorom bol Fielding. Dielo bolo mienené ako satirický útok na román v listoch Samuela Richardsona Pamela alebo Odmenená cnosť, ktorý vyšiel o necelého polroka skôr. Román v listoch podával príbeh chudobnej, ale cnostnej slúžky, odolávajúcej zvodom svojho pána, lorda B., až je ten donútený vziať si ju za manželku, sa stal obrovským bestsellerom a v priebehu pár dní sa dočkal druhého vydania. Fielding svojím dielom nenapadol len pokrytecký príbeh o nevinnom dievčati, ktoré predalo svoju cnosť za dobré postavenie vo vyšších kruhoch, ale aj prehnanú patetickú reklamu vo forme oslavných listov a veršov, ktoré vyšli v druhom vydaní Pamely. Sám Richardson si uvedomil svoju chybu a z ďalších vydaní tieto materiály stiahol, ale už bolo neskoro. Fielding v Klamele nielen majstrovsky parodoval a útočil na slabé miesta v prozaickej konštrukcii Pamely, ale aj tvorivo rozvíjal možnosti obsiahnuté v tomto diele. A navyše voľbou svojho pseudonymu a úvodnými pasážami zaútočil aj na smiešne figúrky dobového literárneho establišmentu Colleyho Cibbera a Conyersa Middletona, ktoré sa vnímali ako chválospev na politické pôsobenie kontroverzného a skorumpovaného premiéra Roberta Walpola. Fieldingovi sa podarilo niečo oveľa viac ako len parodický útok na uznávaný bestseller. Vo svojom drobnom, ale majstrovskom dielku vytvoril nezabudnuteľnú postavu Klamely, ktorá je presným opakom Pamely z Richardsonovho románu. Je otvorená a úprimná v tom, o čo jej ide: o dobré postavenie a peniaze. Svojho manžela ovláda a citovo vydiera, až kým nedosiahne svoje. Tak nám musia byť sympatické jej otvorené výroky, ktorými o vyše dve storočia predbehla správanie niektorých hviezdičiek – „zlatokopiek“ šoubiznisu a sociálnych sietí. Klamela otvorene vyhlasuje: „Aký má význam mať peniaze, ak ich človek neminie“, ale tiež: „Bolo by to naozaj ťažké, keby žene, ktorá sa za muža vydá len pre peniaze, zabránili míňať ich.“ A tak prajeme čitateľom veľa zábavy pri čítaní tohto krátkeho, ale poučného príbehu, ktorý má čo povedať aj dnes.

V Nemecku žijúca bývalá disidentka J. Voznesenská je originálna ruská autorka, ktorá zažiarila hneď po vstupe na knižný trh (2002). Na Slovenku vyšli vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v preklade I. Vranskej Rojkovej dva jej romány: Kasandrina cesta alebo Dobrodružstvá s cestovinami a Lancelotova púť. Populárna predstaviteľka fantastickej prózy s kresťanským podtextom inšpirovaná dielami Lewisa a Tolkiena v novom románe sviežo, pútavo a s humorom prináša moderný príbeh dvojičiek, ktoré po rozvode rodičov vyrastali formované rozdielnym prostredím a výchovou. Po smrti matky sa stretnú v otcovom dome a začne sa odvíjať dobrodružný príbeh. Sebecká Julka spriada intrigy, ktoré prerastú do nebezpečnej skúšky a spád udalostí sa deťom vymkne z rúk... Kniha otvára aj okná do duchovného sveta a učí deti nazerať do seba, vnímať pohnútky svojich činov a rozlišovať dobré od zlých. Táto kvalitná, zrelá kniha nie je zameraná len na dynamický dej, ale preniká do podstaty, vo svete rúcajúcich sa hodnôt pomáha deťom správne sa zorientovať – vychováva zábavou. Knihu zdobia pôsobivé ilustrácie akad. maliara M. Kellenbergera.