Svetová klasika
Oblomov – Ivan Alexandrovič Gončarov, Filip Kulisev
Oblomov je nevšedný príbeh o láske a zároveň psychologická dráma šľachtického statkára, ktorému rodinná výchova v zaostalej nevoľníckej dedine dala do vienka odpor k akejkoľvek skutočnej činnosti a odsúdila ho k smrteľnej letargii. Gončarov vo svojom vrcholnom románe prináša so zhovievavo úsmevným tónom dokonalú diagnózu intelektuálneho a citového marazmu hlavného hrdinu, typického príkladu „zbytočného človeka“ ruskej literatúry 19. storočia. V protiklade k nemu patrí postava Olgy medzi najkrajšie a umelecky najdokonalejšie ženské postavy ruského románu.
Oblomov – Ivan Alexandrovič Gončarov
Oblomov je nevšední příběh o lásce a zároveň psychologické drama šlechtického statkáře, jemuž rodinná výchova v zaostalé nevolnické vsi dala do vínku odpor k jakékoli skutečné činnosti a odsoudila ho k smrtelné letargii vůle. Gončarov v tomto svém vrcholném románu podává se shovívavě úsměvným tónem dokonalou diagnózu volního, intelektuálního i citového marasmu ústředního hrdiny, který je typickým příkladem „zbytečného člověka“ ruské literatury 19. století. Oproti němu patří postava Olgy mezi nejkrásnější a umělecky nejdokonalejší ženské hrdinky ruského románu. Oblomov je ale také člověk, který žije okamžikem. Je laskavý, tolerantní, hravý, obdařený představivostí. Je plytký i hluboký současně.
Oblomov – Ivan Alexandrovič Gončarov
Oblomov je mohutná psychologická dráma šľachtického statkára, ktorému rodinná výchova v zaostalej nevoľníckej dedine dala do vienka odpor k akejkoľvek skutočnej činnosti a odsúdila ho k smrteľnej letargii vôle. Gončarov v tomto vrcholnom románe podáva so zhovievavým úsmevným tónom dokonalú diagnózu voľného, intelektuálneho a citového marazmu hlavného hrdinu, ktorý je typickým príkladom „zbytočného človeka" ruskej literatúry 19. storočia. Oproti nemu stojí postava Oľgy, najkrajšia a umelecky najdokonalejšia ženská postava ruského románu. Režisér a autor úspešnej dramatizácie v Dejvickom divadle Miroslav Krobot však Oblomova vykresľuje ako nevšedný príbeh o láske. „Sama postava Oblomova je veľmi inšpiratívna. Žije okamihom. Je láskavý, tolerantný, hravý, obdarený predstavivosťou, ale aj nezodpovedný a pohodlný. Je plytký a hlboký zároveň. Je v ňom čosi vešteckého..."
Nová Atlantída – Francis Bacon
Utopický román Francisa Bacona Nová Atlantída bol pravdepodobne napísaný roku 1623, ale publikovaný až v roku 1627, rok po autorovej smrti jeho kaplánom, priateľom a literárnym exekútorom Dr. Williamom Rawleym. V predhovore toto dielo Rawley charakterizuje ako „myšlienku, ktorú môj pán napísal preto, aby v nej predstavil vzor a opis ,akadémie? založenej k vytváraniu veľkých a obdivuhodných diel slúžiacich ľuďom k šťastiu a nazvanej Šalamúnov dom či Spoločenstvo diela šiestich dní.“ Dej je zasadený do prítomnosti (teda Baconovej prítomnosti), ale popiera Platónove vnímanie Atlantídy a zahŕňa zásadné klasické, biblické a kresťanské prvky, ktoré sa nájdu v Baconovej predstave utopickej spoločnosti žijúcej v mieri, priateľstve a dobročinnosti na ostrove nazvanom Bensalem (Syn Pokoja). Tam ľudia majú „svetlo“, poriadok a spoločnosť mysliteľov zoskupených v „akadémii“, ktorá je „zasvätená štúdiu prác a stvorení Božích“ a „nájdeniu pravej povahy všetkých vecí, aby sa poznávaním stvoreného diela vzdávala väčšia sláva Bohu a človeku, aby z jeho plodov plynul väčší úžitok“. V podstate román hovorí o type morálnej, slušnej a priateľskej utopickej spoločnosti, ktorej vládne demokraticky volený parlament s panovníkom, v ktorej existuje organizovaná vedecká spoločnosť, známa ako Šalamúnov dom. Ten vedie Prozreteľnosť a zaoberá sa skúmaním záhad medzi nebom a zemou a dobročinných využití. Román polo-alegorickým spôsobom prezentuje Baconovu víziu toho, ako si myslel, alebo skôr veril, že môžu fungovať myšlienky jeho Veľkého Obrodenia. Toto zhrnul v slovách Otca Šalamúnovho domu, „zmyslom našej inštitúcie je poznávať príčiny a skryté pohyby vecí, a rozširovať hranice ľudského panstva na všetky mysliteľné veci“. Bacon v Novej Atlantíde zobrazuje vedecký základ vytvorený podobným spôsobom ako ideálny „baconovský“ zákonný systém, na ktorý dohliada súd, v ktorom „by boli krok za krokom odhalené nepísané zákony prírody a spoločnosti vedcami, ktorí by boli vzdelaní ako právnici, aby sa vyhli predsudkom, ovplyvňovaniu, dogme, ideológii a moci“. Čo Nová Atlantída zdôrazňuje najviac zo všetkého, je fakt, že pre rozvoj vedy, ktorá je založená na láske a súcite, oslobodení od nenásytnosti a prekonaní sebeckosti, je absolútnou podstatou morálny základ a dobročinný zámer Baconovho Veľkého Obrodenia.
Noc v Lisabonu – Erich Maria Remarque
Německý emigrant Josef Baumann-Schwarz vypráví příběh své velké životní lásky člověku, kterého náhodou potká v lisabonském přístavu, posledním útočišti těch, kteří prchají před Hitlerem na Západ. Instinkt pronásledovaného mu napovídá, že neznámý je stejný štvanec jako on. Musí někomu vylíčit svůj příběh, aby přetrval, aby se uchoval obraz jeho zemřelé ženy, protože se obává, že jeho vlastní paměť podlehne časem milosrdnému zapomnění.
Nikdo není ostrov – Johannes Mario Simmel
Rozkošnou a chytrou devítiletou Babs, dceru slavné filmové hollywoodské hvězdy Sylvie Moranové, nečekaně zasáhne tvrdý osud mentálně postiženého dítěte, poté co onemocní zánětem mozkových blan.
Vypravěčem neobyčejně dramatického příběhu, jenž nás zavádí do světa showbyznysu nabitého intrikami a nemilosrdným bojem o moc, lidí, kteří žijí „ve světle“, ale i těch, co tráví většinu času „ve tmě“, v prostředí nemocnic, a obětují své soukromí ve prospěch těžce nemocných dětí, je playboy Philip Kaven, jenž si hraje na Babsina milujícího otce a léta se nechává bohatou herečkou vydržovat. Teprve když pozná hluboce lidsky založenou lékařku Ruth, do které se doopravdy zamiluje, konečně si uvědomí, v čem spočívá skutečný smysl života.
Neznáme neznáme – Mark Forsyth
Vraví sa : povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si. Britský esejista Mark Forsyth, náruživý čitateľ a vášnivý návštevník miest, kde sa predávajú knihy, to úslovie posúva o kúsok ďalej: Poviem ti, ako som našiel tie najbáječnejšie literárne poklady, a ty ma budeš nasledovať, nájdeš ich tiež a potom ti už nebudem musieť hovoriť, kto si, lebo to sám budeš vedieť. Pár strán, britský humor a ohromná poklona nielen knižkám, ale aj dobrým kníhkupectvám. Takým, kde nájdeme poklady.
Kniha vychádza ako prvý titul novej edície MHD. Edícia zameraná na eseje v malom vreckovom formáte predstaví texty, ktoré prinesú dobrodružstvo myslenia pre zaneprázdnených – napríklad do električky, či na cestu do práce.
Něžná je noc – Francis Scott Fitzgerald
Milionářská dcera Nicole, ne zcela vyléčená z těžké duševní nemoci a hluboce závislá na svém muži-psychiatrovi. Dick, úspěšný lékař,spolumajitel sanatoria pro duševně choré, vděčící však za financování závratné kariéry tučnému kontu své ženy. Do krásného vzájemného vztahu těchto amerických manželů, žijících uprostřed hojnosti na francouzské Riviéře, vstoupí jednoho dne mladičká herečka Rosemary...
Netopiere – Gustav Meyrink
Netopiere - Gustav Meyrink, Vydavateľ: EURÓPA, Väzba: Knihy viazané, Rok vydania: 2022, Počet strán: 120 Po nemecky píšuci prozaik Gustav Meyrink (1868 – 1932) sa síce narodil vo Viedni, ale jeho tvorbu výrazne ovplyvnila tajuplná atmosféra starej Prahy a najmä jej židovského geta. Popri športe, finančníctve a literatúre sa po celý život zaujímal o mystiku, venoval sa budhizmu a staroindickým imaginačným učeniam. Rok po vydaní svojho najznámejšieho a svetovo najuznávanejšieho románu Golem (1915) publikoval slávnu poviedkovú zbierku Netopiere. Aj v tejto knihe, rovnako ako v takmer celej jeho tvorbe, sa stretávame so stratenými dušami, blúdiacimi duchmi, netelesnými bytosťami a ľuďmi, ktorí obývajú svet len ako mŕtve škrupiny. V prekvapivo vypointovaných poviedkach s hororovými prvkami a mystickými námetmi sa autor pokúša odhaľovať tajomstvo prírody a ľudského bytia. Meyrinkova bujná a často morbídna fantázia spracováva príbehy, v ktorých vždy pôsobia temné psychické sily alebo prírodná mágia a majú neblahé dôsledky na duševnú rovnováhu jeho postáv.
Netočka Nezvanovová – Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Netočka žije spolu s matkou a s nevlastným otcom v jednoizbovom podkrovnom byte v Petrohrade. Jej otčim je nadaný huslista, no chýba mu vôľa cvičiť, vystupuje čoraz menej, až napokon prepadne alkoholu a vedie rodinu do záhuby. Po smrti rodičov sa Netočky ujme bohatá kniežacia rodina. Kňažná však neskôr pošle Netočku k svojej dospelej dcére, pretože si myslí, že dievča má zlý vplyv na jej mladšiu dcéru Kaťu. A hoci dievčina v novej rodine nakoniec nájde aký-taký pokoj, do bohatej spoločnosti nikdy nezapadne a v trblietavom svete navždy ostane iba divákom. Netočka Nezvanovová vyšla v roku 1849, krátko predtým ako Dostojevského uväznili na Sibíri. A hoci novelu nedokončil, rovnako ako vo svojich neskorších románoch, aj v nej majstrovsky opisuje utrpenie, osamelosť, šialenstvo i skazenosť ľudského ducha.
Nesmrteľní – Chloe Benjamin
Sparný letný deň. New York 1969. Štyria malí súrodenci Goldovci sa tajne vyberú na Hesterinu ulicu k jasnovidke. Povráva sa o nej, že vie každému človeku povedať kedy zomrie. Dnu vchádzajú po jednom. Vychádzajú otrasení tým, čo sa dozvedeli. Celé roky si to nedokážu navzájom povedať, hoci ide iba o štyri jednoduché dátumy. Deň, mesiac, letopočet. Keď sú dospelí, žijú si svoje jedinečné životy každý zvlášť, ale zároveň sú pevne spätí rodinnými vzťahmi, rodinnou pamäťou a tiež v zajatí smrteľnej veštby. Americká spisovateľka Chloe Benjamin si tento román naplánovala bravúrne, kvarteto chronologicky vyrozprávaných príbehov vrství do krehkej architektúry, stavia proti sebe slobodnú voľbu a osud, život a smrť... Niekedy to, čo vyzerá reálne, skutočné nie je; inokedy veci ozajstné pôsobia ako kúzelnícky trik.
Nedokončené príbehy – J. R. R. Tolkien
Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme sú súborom príbehov, ktoré pokrývajú celé časové pásmo od prehistorických Starých časov Stredozeme, detailne opisovaných v Silmarillione, až po Vojnu o Prsteň, ktorou vrcholí trilógia Pán prsteňov. Netvoria ucelený dejový prúd, ale ponúkajú čitateľovi ojedinelú možnosť zoznámiť sa s neskoršími či podrobnejšími verziami príbehov, s ktorými sa už stretol v predchádzajúcich knihách, nahliadnuť do procesu Tolkienovej tvorby a znalosť už známych dejov obohatiť o doposiaľ nepublikované úryvky a zlomky rozprávania. Obsiahly zväzok z autorovej pozostalosti usporiadal a komentárom a poznámkami doplnil Tolkienov syn Christopher, ktorý je aj autorom bohatého informatívneho registra.
Nech sa páči do plynu – Tadeusz Borowski
Poľský spisovateľ Tadeusz Borowski sa narodil v roku 1922 a zomrel v roku 1951 vlastnou rukou. Talentovaný mladík deportovaný nacistami do koncentračného tábora, po vojne okiadzaný komunistami. Prežil krátky život. Dramatický.
Zbierka surových, niekedy až boľavo autenticky pôsobiacich (spomienkových) poviedok začína príbehom spred uväznenia, posledná sa odohráva v hektických časoch po skončení druhej svetovej vojny. Tie medzitým sú z Auschwitzu. Začnete čítať a máte pocit, že ste sa ocitli uprostred všetkej tej hrôzy. Chce sa vám zdrhnúť – ale určite budete čítať ďalej.
Nadějné vyhlídky – Charles Dickens
Panoramatický román Nadějné vyhlídky považoval Charles Dickens ze všech svých slavných románů za nejlepší. Snad i proto jej psal v první osobě. Je to romantický příběh o lidské ctižádosti, o touze po bohatství a uznání, o krutých rozporech mezi žádostmi srdce a rozumu. Hrdina prožívá divoké životní zvraty, zápasí s lidskou přetvářkou, s nedostatkem opravdového pochopení i se svou osamělostí, ale nikdy se nevzdává. Naděje na prohlédnutí z falešných iluzí, na návrat do kruhu dobrých lidí a na lásku ho nikdy neopouští a umožní mu přestát všechny nástrahy osudu.I v tomto mimořádném a dramatickém románu roztáčí Dickensova představivost optimistický „karneval života“, sled ohromujících radostí a dočasných smutků. Nesnáze, překážky i zlobu lze překonat a dokonce jsou k něčemu dobré. Charakteristika postav je živější než život sám, autor nepřipouští nudu, nic není obyčejné. Život ve své každodennosti skýtá ohromné příležitosti – jen je správně uchopit.
Na západe nič nové – Erich Maria Remarque
Erich Maria Remarque (vlastným menom Erich Paul Remark) sa narodil v roku 1898 v Osnabrücku ako syn kníhkupca. Z učiteľského seminára musel odísť na vojnu, po jej skončení bol obchodníkom a novinárom a od roku 1929 žil v zahraničí. V roku 1931 sa usadil vo švajčiarskom meste Ascona, po nútenom odchode z krajiny o dva roky neskôr sa presťahoval do New Yorku, kde získal americké občianstvo. Zomrel v roku 1970 v Locarne. K jeho ďalším slávnym dielam patria romány Traja kamaráti a Nebo nepozná obľúbencov. Vojnový román Na západe nič nové, ktorý vyšiel v roku 1929, preslávil autora takpovediac za noc. V priebehu osemnástich mesiacov bol preložený do 25 jazykov a vyšiel v celkovom náklade 3,5 milióna výtlačkov. Jeho filmové spracovanie vyvolalo skutočný škandál: verejnosť bola šokovaná pravdivým, realistickým zobrazením vojny, ktorá zničila celú vtedajšiu mladú generáciu, pretože neodvratne predurčovala osudy – aj osud devätnásťročného Paula Bäumera a jeho šiestich spolužiakov, ktorí nasadzovali svoje životy v nezmyselných bojoch netušiac, že z hrozného vojnového besnenia pre nich už niet návratu.Prekladateľ: Milan Žuffa
Na východ od raja – John Steinbeck
John Steinbeck vo svojom denníku nazýva tento román prvá kniha. A vskutku, Na východ od raja je priamočiary a pôsobivý ako všetky staré príbehy. Ide o kompozične košaté rozprávanie o niekoľkých generáciách Traskovcov a Hamiltonovcov, ktorých búrlivé a prepletené osudy pripomínajú biblické rozprávanie o páde Adama a Evy či o bratovražednom súperení Kaina a Ábela. Steinbeck v tomto diele vytvoril svoje najpodmanivejšie postavy a spracoval klasické literárne témy – hľadanie vlastnej identity, nevyspytateľnosť lásky a fatálne následky jej absencie.