BEABA – Podbradník 2v1 s odnímateľnými rukávmi Sage Green

„Volám sa Kyle Straker a už neexistujem.“ Takto sa začína príbeh Kyla Strakera, nahraný na starých zvukových kazetách. Možno si myslíte, že tie kazety sú podvrh. Ale možno obsahujú históriu dávneho sveta … Pokiaľ to, čo tie kazety hovoria, je pravda, potom všetko, čo si myslíme, že vieme, je lož. A ak všetko, čo vieme, je lož, znamená to, že ňou sme aj my?

Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia. V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.

Michal Milan Harminc patrí popri D. Jurkovičovi a E. Bellušovi k najvýznamnejším slovenským architektom. Jeho život a výnimočné architektonické dielo mapuje vedecká monografia # Harmincautorov Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku. Opiera sa o vedecké poznatky autorov, získané systematickou výskumnou prácou na grantových projektoch doma i v zahraničí. Pútavý životný príbeh, charakteristika jednotlivých tvorivých etáp od historizmov, k moderne a funkcionalizmu spolu s reprezentatívnym typologickým výberom architetových stavieb – to všetko predstavené v roku 150. výročia narodenia a 55. výročia úmrtia nestora, vytvára predpoklad k obohateniu osobnostného spektra slovenskej historiografie architektúry o nové kontexty. Impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine ho v rokoch 1887 – 1951 zároveň právom zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore.Autori v texte prinášajú rad nových poznatkov, ktoré prispievajú k identifikácii architektonických hodnôt Harmincovho diela, a tým aj k ochrane nášho i európskeho kultúrneho dedičstva. Život a dielo tejto výnimočnej osobnosti v knihe ilustrujú vzácne archívne dokumenty (dosiaľ nepublikované), originálne plány, dobové fotografie i aktuálne fotografie, ktoré dotvárajú plastický obraz mohutného architektonického diela nestora. Napriek nesporným vedeckým a odborným hodnotám je kniha nesmierne pútavá aj pre laického čitateľa.