JANÉ – vanička nafukovacia 30l ( 40521/T24)
21.98 €
NAFUKOVACIA VAŇA 0m+ Plastová nafukovacia vaňa, exkluzívne vyrobená s ohľadom na potrebu pohodlia a bezpečnosti dieťatka už od narodenia.Vybavená prepážkou, ktorá zabráni možnému skĺznutiu dieťatka.OBJEM:30 litrov.3 POLOHY,rozmer 78 x 43 x37
6
People watching this product now!
Súvisiace produkty
100 hier, Vyfarbovanie a spájanie 3+
V tomto zábavnom zošite nájdeš spájačky, vyfarbovanie podľa zadania, hľadanie rozdielov a veľa ďalších hier i úloh. Úlohy hýria farbami a hravým a prirodzeným spôsobom deti učia zdokonaliť sa vo vyfarbovaní a spájaní, čo im pozvoľným spôsobom pomáha zlepšiť jemné motorické schopnosti a zvládnutie práce s ceruzkou i pastelkami. Zošit obsahuje presne 100 hier, pri ktorých deti strávia zábavné chvíle a zapoja svoju kreativitu a predstavivosť.
100 hier, Kreslenie a obťahovanie 4+
V tomto zábavnom zošite nájdeš vyhľadávanie rozdielov, sudoku, vyfarbovanie podľa zadania, základy počítania a veľa ďalších hier a úloh. Úlohy hýria farbami a hravým prirodzeným spôsobom deti učia zdokonaliť sa v kreslení a obťahovaní, čo im pozvoľným spôsobom pomáha zlepšiť jemné motorické schopnosti a pripravuje ich na písanie. Zošit obsahuje presne 100 hier, pri ktorých deti strávia zábavné chvíle a zapoja svoju kreativitu a predstavivosť.
(ne)obyčajné príbehy žien – Kolektív autorov
„Za všetkým hľadaj ženu!“ Tak znie známy citát francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa, ktorý zvečnil v polovici 19. storočia v románe Parížski mohykáni. Tak ako kedysi Dumas, tak dnes historici a historičky pátrajú po ženách, ktoré ovplyvnili spoločnosť i dejiny. Zdá sa, že publikácií o ženách pribúda, čo je dobré, pretože silné ženské osudy poznačili každé obdobie našich dejín. Námetov na ich bližšie spoznávanie a analyzovanie je tak dostatok. Autori tejto knihy čitateľom prinášajú osem zaujímavých príbehov žien žijúcich v 19. a 20. storočí. Ide o známe i menej známe hrdinky. V jednotlivých kapitolách však čitateľ bližšie spozná nielen osud vybraných žien, ich radosti i starosti, prínos pre spoločnosť, ale aj každodennosť doby, v ktorej žili.
Dočíta sa o známej Aničke Jurkovičovej, manželke národovca Jozefa Miloslava Hurbana, a zistí, že nebola prvou slovenskou herečkou. Hurbanov blízky spolupracovník Michal Miloslav Hodža mal niekoľko dcér, osud jednej z nich, Boženy Kutlíkovej, zachytáva táto kniha. Obdobie národného obrodenia dopĺňa príbeh Johany Miloslavy Lehotskej, ktorá sa niekoľko ráz stretla s Ľudovítom Štúrom a patrila k protagonistom národného hnutia na Liptove. Ružomberská rodina Makovickovcov vychovala viacerých národovcov, medzi nimi aj Ruženu Annu Houdekovú. Ako manželka obchodníka výrazne podporovala národné hnutie na konci 19. storočia. Jej sestra Bohdana Škultétyová bola vydatá za známeho literáta Jozefa Škultétyho a aj sama literárne tvorila. O neľahkej praxi tohto povolania nás presviedčajú aj životné príbehy ďalších žien. Spisovateľka pre detí Sidónia Sakalová preto ako tridsiatnička emigrovala do USA, kde sa ďalej venovala literárnej tvorbe a umelecky sa angažovala. Do sporu s ľudáckym režimom sa pre svoju literárnu činnosť dostala Mária Rázusová-Martáková. Nehu ženy počas Slovenského národného povstania musela nechať bokom učiteľka, neskôr špiónka Mária Gulovichová, ktorá sa pripojila k americkým výsadkárom. Takýto pestrý je výber (ne)obyčajných príbehov žien.
(ne)obyčajné príbehy novinárov – Ján Golian, Rastislav Molda a kolektív
Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia.
V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.
(H)lásky – Milan Hodál
Knižka je v poradí štvrtá samostatná zbierka poézie. Je to mix vážnej poézie - prvé dve kapitoly a satiry – epigramy, tretia kapitola. Názvy kapitol sú: I. Nežné /h/lásky II. Vážne /h/lásky III. Úsmevné /h/lásky Ide o témy živé, súčasné , lebo ako autor hovorí . "Báseň musí byť živá ako ulica a čitateľ sa v nich musí nájsť. A povedať si: „Veď toto žijem a cítim aj ja!“
Milan Hodál - básnik a epigramatik, rodák z Bánoviec nad Bebravou, sa po skončení vysokoškolských štúdií natrvalo usadil v Nitre, kde našiel rodinné aj tvorivé zázemie. Je viacnásobným držiteľom ocenenia Literárnej ceny Čakanky, n.o. v kategórii poézia.
'Ndrangheta – Nicola Gratteri, Antonio Nicaso
’Ndrangheta, talianska mafiánska organizácia s takmer nevysloviteľným názvom, v júli 1973 v Ríme uniesla Johna Paula Gettyho III., šestnásťročného vnuka ropného magnáta a zároveň jedného z najbohatších mužov sveta Jeana Paula Gettyho. Po troch mesiacoch márneho vyjednávania únoscovia poslali do redakcie denníka Il Messaggero obálku s kúskom chlapcovho ucha. V polovici decembra Johna Paula prepustili. Rodina zaplatila výkupné približne dve miliardy lír. Správa sa objavila v tlači po celom svete a o ’ndranghete sa začalo hovoriť aj v zahraničí. Za špinavé peniaze v južnom Taliansku vybudovali celé mestské štvrte, ale poslúžili aj na nákup kamiónov, nákladných áut či bagrov a na zakladanie stavebných firiem, ktoré sa zapájali do verejných súťaží. Väčšinu prostriedkov najprv investovali do pašovania cigariet, neskôr do nákupu drog, ktoré predstavujú obrovský mafiánsky biznis. Nepredstaviteľné množstvo hotovosti pochádzajúce z tohto obchodu treba preprať a nejako recyklovať. Ako? Rôznymi spôsobmi, a aby si členovia ’ndranghety celý tento cyklus uľahčili, začali sa presúvať do stredného a severného Talianska, do zahraničia, severnej Európy, ba aj do Južnej Ameriky, Austrálie či Kanady. V mnohých krajinách využili medzery v zákonoch, napríklad v Kanade, ktorá zaviedla najvyššiu povolenú hranicu na dovoz hotovosti až začiatkom nášho storočia. Odhaduje sa, že ’ndrangheta fakturuje až 43 miliárd eur ročne a najmenej tri štvrtiny tejto sumy putujú do legálnej ekonomiky. Rukami mafie pretekajú doslova zlaté rieky a kalábrijská mafia ich investuje do stavebníctva, nehnuteľností, tretieho sektora, veterných parkov, odpadu, ale aj do turizmu, luxusného majetku, ba dokonca do záchytných centier pre migrantov. To všetko pomocou nespočetných strategických aliancií s verejnými činiteľmi, bankármi, advokátmi, daňovými poradcami a brokermi bez škrupúľ. Pretože kostrou mafiánskej moci je korupcia. Bojovať proti praniu špinavých peňazí na celosvetovej úrovni je čoraz zložitejšie. Rozdiely v súdnictve, nejednotná klasifikácia zločinov a ťažkosti pri koordinovaní spoločného postupu len pomáhajú všetkým odnožiam mafie, ktoré, naopak, sú schopné čím ďalej tým lepšie spolupracovať aj na medzinárodnej úrovni. Táto kniha nám však ukazuje, že bojovať proti organizovanému zločinu nie je nemožné.Z talianskeho originálu Fiumi d'oro (Mondadori, Milano 2017) preložila Diana Farmošová.
# Marína – Daniel Hevier
Nie je veľa publikácií približujúcich umelecké dedičstvo predkov, a týka sa to aj klasických diel slovenskej literatúry, generácii mladých ľudí 21. storočia. Na podobný počin sa podujal Daniel Hevier: doslova „odomknúť“ hádam najznámejšiu skladbu slovenskej poézie súčasným mladým ľuďom. Marínu podľa mena pozná snáď každý Slovák, čo sa však skrýva za týmto "heštegom", vie už len málokto. Autorovým zámerom bolo prečítať Marínu dnešnými očami (a srdcom), vybrať z nej strofy, ktoré sú pre jej pochopenie najemblematickejšie a priblížiť skladbu výrazovými prostriedkami blízkymi dnešnej mládeži... Možno sa takto podarí preniesť Marínu nielen ako púhy hešteg, ale ako plnokrvné dielo k ďalším generáciám.
Po tejto knižke by mali siahnuť žiaci posledných ročníkov základných škôl, stredoškoláci, vysokoškoláci, ale osloví aj širšiu verejnosť.
100 her – Vybarvování a spojování 3+
Spojovačky, vybarvování podle zadání, hledání rozdílů a spoustu dalších her a úkolů najdeš v tomto zábavném sešitu. Úlohy hýří barvami a hravým a přirozeným způsobem děti učí zdokonalit se ve vybarvování a spojováním, což jim pozvolným způsobem pomáhá zlepšit jemné motorické schopnosti a zvládnutí práce s tužkou a pastelkami. Sešit obsahuje přesně 100 her, u kterých vaše děti stráví zábavné chvíle a zapojí svou kreativitu a představivost.
100 % neoficiálny Fortnite – Všetko o hre – kolektív autorov
Vydajte sa s nami na super jazdu a užite si kopec zábavy. Fortnite je dobrý ako nikdy predtým. Či už hráte preto, aby ste sa zabavili s priateľmi, súťažili v turnajoch, alebo spĺňali výzvy, sme tu, a bavíme sa s vami. Pamätajte si, nezáleží na tom, či vyhráte. Najdôležitejšie je dať do toho všetko, poučiť sa zo svojich chýb a chrliť stavbu za stavbou!
#selestakovepeknefotky – Aurel Hrabušický, Viktor Šelesták
Viktor Šelesták (11. 4. 1989 Košice) je predstaviteľom nového druhu fotografie, ktorý sa vyhranil až v tomto storočí. Je to zvláštny typ fotografického dokumentu, ktorého stredobodom nie sú ľudia, ale skôr stopy, ktoré zanechávajú, produkty civilizácie. Vznikajú v rôznych častiach sveta, ale Šelesták na rozdiel od svojich západných kolegov fotografuje väčšinou na „divokom východe“. Zameriava hlavne na súčasnú mestskú krajinu, väčšinou slovenskú, ktorá je doslova presýtená farbami. Realitu vníma ako pestrofarebný patchwork, farebnú záplatu na záplate. Je to veselý, priam radostný, a zároveň bezútešný svet. Napriek tomu sú jeho fotografie pekné, tak ako to majú v názve – #selestakovepeknefotky. Väčšinou síce odrážajú rozladenú realitu, v ktorej sa autor najčastejšie pohybuje, ale ony samy sú zladené, pretože sú presné až exaktné. Všetky zábery sú nafotené smartfónom a postupne boli zverejňované na instagrame. Ako obrazová – fotografická publikácia predstavujú vlastne experiment.