JOLLEIN – Plienky 3 ks 70×70 cm Twig Wild Rose
9.98 €
Plienky z jemnej 100% bavlny s krásnou potlačou ponúkajú široké použitie pri starostlivosti o bábätko. Vďaka vysokej savosti ich využijete ako jemnú osušku, podložku pri prebaľovaní, pod hlavičku dieťaťa pri spaní, na odhrievanie bábätka po kŕmení a pod.Zloženie: 100% bavlnený mušelínBalenie obsahuje 3 ks plienok rozmeru 70 x 70 cm.
7
People watching this product now!
Súvisiace produkty
100 her, Vybarvování a spojování 2+
Tento sešit obsahuje přesně 100 her, u kterých vaše děti stráví zábavné chvíle a zapojí svou kreativitu a představivost. Stačí k tomu jen tužka a pastelky nebo fixy. Náročnost jednotlivých úkolů je uzpůsobena dětem, které se teprve učí, jak správně držet pastelku. V této knize najdete spoustu jednoduchých zábavných cvičení - obrázky k vybarvování podle barevných řad či jiného klíče, bludiště, hledání rozdílů, spojování dvojic, dokreslování obrázků a mnoho dalšího. Děti si hravým a přirozeným způsobem zlepší jemné motorické schopnosti a osvojí si správný úchop tužky. Zároveň se zdokonalí v rozpoznávání barev a v logickém úsudku.
100 her, Hlavolamy a hádanky se zvířaty 3+
Tento sešit obsahuje přesně 100 her, u kterých vaše děti stráví zábavné chvíle a zapojí svou kreativitu a představivost. Stačí k tomu jen tužka a pastelky nebo fixy. Náročnost jednotlivých úkolů je uzpůsobena dětem, které už umí správně držet pastelku a zvládnou podle zadání kreslit jednoduché tvary. V této knize najdete spoustu zábavných cvičení - spojování podle čísel, počítání, bludiště, domino, puzzle, kreslení, hledání rozdílů a mnoho dalšího. Úlohy hýří barvami a hravým a přirozeným způsobem děti učí zdokonalit se ve vybarvování, kreslení či základním počítání, což jim pozvolným způsobem pomáhá zlepšit jemné motorické schopnosti a zvládnout práci s tužkou a pastelkami.
(Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie – Ondrej Klenovský
Zbierka desiatich originálne vtipných, no i poučných rozprávok (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie je čitateľsky atraktívnym počinom debutujúceho spisovateľa, ktorý verne pozná
detské duše z praxe profesionálneho vychovávateľa. Autor v príbehoch vychádza zo známeho prostredia ľudových rozprávok, ale kreuje ho do zmodernizovanej podoby. V nových kontextoch ožívajú tradičné postavy, ako aj originálne bytosti. Rozprávky sa vyznačujú najmä veľmi kvalitným humorom, v textoch nechýbajú ani vtipné slovné novotvary, ako aj nové či inovované pomôcky a pomocníci (meče ukuté zo svetiel hviezd, Popolvárov kôň Ferari).
Ak napríklad nahliadneme do Zabudnutia cez rozprávku Dórin Lórin Zatvordver, všetko naokolo je zelené: „Všade samá zeleň a čo nebolo zelené, bolo natreté na zeleno“, lebo
„Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Každý z desiatich príbehov je iný, i keď sú jemne prepojené hlavnými postavami. Čitateľov zaiste poteší aj príbeh Janko Hraško a zrodenie legendy, kde dôjde k rivalite Janka Hraška s Jánošíkom, ktorá ústi do ponaučenia, že nie je dôležité, kto koná dobro a kto je zaň oslávený, ale hlavné je, že sa dobro vôbec vykonalo.
Alebo rozprávka Ema – emancipovaná princezná, ktorá sa venuje bojovým umeniam a vyslobodí princa z pazúrov dračice, ktorou sa nechal uniesť, aby sa vyhol svadbe. Potešenie z čitateľského zážitku znásobia aj vtipné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.
(ne)obyčajné príbehy žien – Kolektív autorov
„Za všetkým hľadaj ženu!“ Tak znie známy citát francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa, ktorý zvečnil v polovici 19. storočia v románe Parížski mohykáni. Tak ako kedysi Dumas, tak dnes historici a historičky pátrajú po ženách, ktoré ovplyvnili spoločnosť i dejiny. Zdá sa, že publikácií o ženách pribúda, čo je dobré, pretože silné ženské osudy poznačili každé obdobie našich dejín. Námetov na ich bližšie spoznávanie a analyzovanie je tak dostatok. Autori tejto knihy čitateľom prinášajú osem zaujímavých príbehov žien žijúcich v 19. a 20. storočí. Ide o známe i menej známe hrdinky. V jednotlivých kapitolách však čitateľ bližšie spozná nielen osud vybraných žien, ich radosti i starosti, prínos pre spoločnosť, ale aj každodennosť doby, v ktorej žili.
Dočíta sa o známej Aničke Jurkovičovej, manželke národovca Jozefa Miloslava Hurbana, a zistí, že nebola prvou slovenskou herečkou. Hurbanov blízky spolupracovník Michal Miloslav Hodža mal niekoľko dcér, osud jednej z nich, Boženy Kutlíkovej, zachytáva táto kniha. Obdobie národného obrodenia dopĺňa príbeh Johany Miloslavy Lehotskej, ktorá sa niekoľko ráz stretla s Ľudovítom Štúrom a patrila k protagonistom národného hnutia na Liptove. Ružomberská rodina Makovickovcov vychovala viacerých národovcov, medzi nimi aj Ruženu Annu Houdekovú. Ako manželka obchodníka výrazne podporovala národné hnutie na konci 19. storočia. Jej sestra Bohdana Škultétyová bola vydatá za známeho literáta Jozefa Škultétyho a aj sama literárne tvorila. O neľahkej praxi tohto povolania nás presviedčajú aj životné príbehy ďalších žien. Spisovateľka pre detí Sidónia Sakalová preto ako tridsiatnička emigrovala do USA, kde sa ďalej venovala literárnej tvorbe a umelecky sa angažovala. Do sporu s ľudáckym režimom sa pre svoju literárnu činnosť dostala Mária Rázusová-Martáková. Nehu ženy počas Slovenského národného povstania musela nechať bokom učiteľka, neskôr špiónka Mária Gulovichová, ktorá sa pripojila k americkým výsadkárom. Takýto pestrý je výber (ne)obyčajných príbehov žien.
(ne)obyčajné príbehy novinárov – Ján Golian, Rastislav Molda a kolektív
Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia.
V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.
'Ndrangheta – Nicola Gratteri, Antonio Nicaso
’Ndrangheta, talianska mafiánska organizácia s takmer nevysloviteľným názvom, v júli 1973 v Ríme uniesla Johna Paula Gettyho III., šestnásťročného vnuka ropného magnáta a zároveň jedného z najbohatších mužov sveta Jeana Paula Gettyho. Po troch mesiacoch márneho vyjednávania únoscovia poslali do redakcie denníka Il Messaggero obálku s kúskom chlapcovho ucha. V polovici decembra Johna Paula prepustili. Rodina zaplatila výkupné približne dve miliardy lír. Správa sa objavila v tlači po celom svete a o ’ndranghete sa začalo hovoriť aj v zahraničí. Za špinavé peniaze v južnom Taliansku vybudovali celé mestské štvrte, ale poslúžili aj na nákup kamiónov, nákladných áut či bagrov a na zakladanie stavebných firiem, ktoré sa zapájali do verejných súťaží. Väčšinu prostriedkov najprv investovali do pašovania cigariet, neskôr do nákupu drog, ktoré predstavujú obrovský mafiánsky biznis. Nepredstaviteľné množstvo hotovosti pochádzajúce z tohto obchodu treba preprať a nejako recyklovať. Ako? Rôznymi spôsobmi, a aby si členovia ’ndranghety celý tento cyklus uľahčili, začali sa presúvať do stredného a severného Talianska, do zahraničia, severnej Európy, ba aj do Južnej Ameriky, Austrálie či Kanady. V mnohých krajinách využili medzery v zákonoch, napríklad v Kanade, ktorá zaviedla najvyššiu povolenú hranicu na dovoz hotovosti až začiatkom nášho storočia. Odhaduje sa, že ’ndrangheta fakturuje až 43 miliárd eur ročne a najmenej tri štvrtiny tejto sumy putujú do legálnej ekonomiky. Rukami mafie pretekajú doslova zlaté rieky a kalábrijská mafia ich investuje do stavebníctva, nehnuteľností, tretieho sektora, veterných parkov, odpadu, ale aj do turizmu, luxusného majetku, ba dokonca do záchytných centier pre migrantov. To všetko pomocou nespočetných strategických aliancií s verejnými činiteľmi, bankármi, advokátmi, daňovými poradcami a brokermi bez škrupúľ. Pretože kostrou mafiánskej moci je korupcia. Bojovať proti praniu špinavých peňazí na celosvetovej úrovni je čoraz zložitejšie. Rozdiely v súdnictve, nejednotná klasifikácia zločinov a ťažkosti pri koordinovaní spoločného postupu len pomáhajú všetkým odnožiam mafie, ktoré, naopak, sú schopné čím ďalej tým lepšie spolupracovať aj na medzinárodnej úrovni. Táto kniha nám však ukazuje, že bojovať proti organizovanému zločinu nie je nemožné.Z talianskeho originálu Fiumi d'oro (Mondadori, Milano 2017) preložila Diana Farmošová.
# Harminc – Jana Pohaničová, Peter Vodrážka
Michal Milan Harminc patrí popri D. Jurkovičovi a E. Bellušovi k najvýznamnejším slovenským architektom. Jeho život a výnimočné architektonické dielo mapuje vedecká monografia # Harmincautorov Jany Pohaničovej a Petra Vodrážku. Opiera sa o vedecké poznatky autorov, získané systematickou výskumnou prácou na grantových projektoch doma i v zahraničí. Pútavý životný príbeh, charakteristika jednotlivých tvorivých etáp od historizmov, k moderne a funkcionalizmu spolu s reprezentatívnym typologickým výberom architetových stavieb – to všetko predstavené v roku 150. výročia narodenia a 55. výročia úmrtia nestora, vytvára predpoklad k obohateniu osobnostného spektra slovenskej historiografie architektúry o nové kontexty. Impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine ho v rokoch 1887 – 1951 zároveň právom zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore.Autori v texte prinášajú rad nových poznatkov, ktoré prispievajú k identifikácii architektonických hodnôt Harmincovho diela, a tým aj k ochrane nášho i európskeho kultúrneho dedičstva. Život a dielo tejto výnimočnej osobnosti v knihe ilustrujú vzácne archívne dokumenty (dosiaľ nepublikované), originálne plány, dobové fotografie i aktuálne fotografie, ktoré dotvárajú plastický obraz mohutného architektonického diela nestora. Napriek nesporným vedeckým a odborným hodnotám je kniha nesmierne pútavá aj pre laického čitateľa.
100 her – Vybarvování a spojování 3+
Spojovačky, vybarvování podle zadání, hledání rozdílů a spoustu dalších her a úkolů najdeš v tomto zábavném sešitu. Úlohy hýří barvami a hravým a přirozeným způsobem děti učí zdokonalit se ve vybarvování a spojováním, což jim pozvolným způsobem pomáhá zlepšit jemné motorické schopnosti a zvládnutí práce s tužkou a pastelkami. Sešit obsahuje přesně 100 her, u kterých vaše děti stráví zábavné chvíle a zapojí svou kreativitu a představivost.
#selestakovepeknefotky – Aurel Hrabušický, Viktor Šelesták
Viktor Šelesták (11. 4. 1989 Košice) je predstaviteľom nového druhu fotografie, ktorý sa vyhranil až v tomto storočí. Je to zvláštny typ fotografického dokumentu, ktorého stredobodom nie sú ľudia, ale skôr stopy, ktoré zanechávajú, produkty civilizácie. Vznikajú v rôznych častiach sveta, ale Šelesták na rozdiel od svojich západných kolegov fotografuje väčšinou na „divokom východe“. Zameriava hlavne na súčasnú mestskú krajinu, väčšinou slovenskú, ktorá je doslova presýtená farbami. Realitu vníma ako pestrofarebný patchwork, farebnú záplatu na záplate. Je to veselý, priam radostný, a zároveň bezútešný svet. Napriek tomu sú jeho fotografie pekné, tak ako to majú v názve – #selestakovepeknefotky. Väčšinou síce odrážajú rozladenú realitu, v ktorej sa autor najčastejšie pohybuje, ale ony samy sú zladené, pretože sú presné až exaktné. Všetky zábery sú nafotené smartfónom a postupne boli zverejňované na instagrame. Ako obrazová – fotografická publikácia predstavujú vlastne experiment.