Dobrodružstvo, thrillery Krimi, detektívky

Chlapec vo svetle reflektorov - Samuel Bjork Vydavateľ: IKAR, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 392, Rok vydania:2019 Sú Vianoce. Starší muž šoféruje auto cez Škandinávske vrchy. Zrazu si všimne, ako sa v tme pred ním čosi črtá. Len-len že stihne pribrzdiť a zastaviť. V snehových jazykoch tvoriacich sa pred autom stojí malý chlapec. Má modré pery a na hlave nasadené jelenie parohy. O štrnásť rokov nájdu v neďalekom horskom jazere telo zavraždeného dievčaťa oblečeného v baletnom úbore. Na brehu stojí fotoaparát pripevnený na statív. Vo vrese pri brehu nájdu vytrhnutú stranu z detskej knihy Bratia Levie srdce. Vyšetrovateľku Miu Krügerovú stále máta smrť jej dvojčaťa a jej kolega Holger Munch si vzal neplatené voľno, aby sa postaral o svoju dcéru. Čudný a spletitý prípad ich však čoraz viac vťahuje do svojich osídel, hoci sú skalopevne presvedčení, že prípad čoskoro vyriešia. Vedia toho však až žalostne málo. O tom, čo ich čaká a neminie.Z nórskeho originálu Gutten som elsket radyr (Vigmostad & Bjorke, Bergen, 2018) preložili Zuzana Inczingerová a Lenka Kočišová.Ukážka z textuHolger Munch pracoval ako vyšetrovateľ vrážd takmer tridsať rokov, podobných prípadov však nebolo veľa. Chladnokrvné. Vykalkulované. Naplánované. Akoby si niekto užíval každú jednu sekundu. Smrť. Vražda. Samozrejme, nezainteresovanému človeku to znelo príšerne, čo bola pravda, pre všetkých zúčastnených však bolo riešenie prípadov zväčša veľmi jednoduché. Motív vraždy býval jasný. Žiarlivosť. Nenávisť. Pomsta. Často v kombinácii s nejakým opiátom. Ľudská povaha. Ľahko vysvetliteľná. Prípadov, v ktorých nedokázal Munch zrekonštruovať to, čo vražde predchádzalo, a zároveň odhaliť páchateľa spomedzi podozrivých, by dokázal spočítať na prstoch jednej ruky. Prirodzene, mohlo to chvíľu trvať, jeho prvá myšlienka sa poväčšine ukázala správna. Toto alebo tamto?

Cestujem sama - Samuel Bjork Vydavateľ: IKAR, Väzba: Knihy viazané, Počet strán: 464, Rok vydania:2015 Počas prechádzky sa mužovi z ničoho nič vytrhne pes a zmizne medzi stromami. Muž sa za ním rozbehne do hlbokého lesa a tam sa mu naskytne otrasný pohľad. Na strome visí obesené dievčatko, odeté ako bábika. Na chrbte má školskú aktovku a okolo krku priviazanú tabuľku s nápisom Cestujem sama. Prípadu sa ujme policajný vyšetrovateľ Holger Munch a veľmi rýchlo pochopí, že bude potrebovať pomoc bývalej kolegyne Mie Krügerovej. Len ona dokáže spozorovať stopy, ktoré všetkým naokolo unikajú. Lenže Mia, kedysi energická a plná života, má vážne psychické problémy. Holger Munch sa ju rozhodne vyhľadať a presvedčiť, aby mu pomohla s vyšetrovaním. Ani jeden z nich však ešte netuší, že tento prípad sa rýchlo zmení na najhoršiu nočnú moru. Z nórskeho originálu Det henger en engel alene i skogen(Vigmostad & Bjorke, Nórsko 2013) preložili Lenka Kočišová a Zuzana Inczingerová. Ukážka z textu „Bude ich viac,“ povedala Mia potichu. „Čo tým chceš povedať?“ „Bude ich viac, ona bola iba prvá.“ „Si si tým istá?“ Mia naňho uprela tvrdý pohľad. „Prepáč,“ ospravedlňoval sa Munch. „Na malíčku má číslo,“ odvetila Mia vecne a vybrala zo spisu jednu z fotografií. Na obrázku bol zväčšený záber ľavej ruky. Mia ho položila pred Muncha a ukázala prstom. „Vidíš? Na nechte malíčka má vyškriabané číslo. Voľným okom to možno vnímať len ako čiarku, ale nie je to čiarka. Je to číslo, číslo jeden. Bude ich viac...“

Vyhýbejte se tichým vodám, nikdy nevíte, co se skrývá pod hladinou… V říční tůni se najde tělo svobodné matky – a to právě na místě, kde bylo téhož léta objevena mrtvola mladého děvčete. V historii malého městečka Beckford to sice nejsou první ženy, jejichž osud se na onom místě uzavřel, jsou to však právě ony dvě, jejichž smrt rozčeří nejen hladinu řeky, ale i poklidné životy zdejších obyvatel. A z temných vod začínají najednou na světlo dne vyplouvat dlouho zamlčovaná tajemství… Druhý román Pauly Hawkins, jejíž předloňský debut Dívka ve vlaku se stal fenoménem, když překonal všechny rekordy v rychlosti prodeje (doposud se ho po celém světě prodalo přes 18 milionů výtisků), 79 týdnů se držel na prestižním žebříčků bestsellerů New York Times a na jeho motivy byl natočen znamenitě obsazený film. Není pochyb – tohle bude knižní událost roku!

V štokholmskom parku zomrie bezdomovec. Na prvý pohľad to vyzerá ako bežné tragické úmrtie, no patologičke Fredrike Nymanovej sa čosi nepozdáva a osloví Mikaela Blomkvista. Blomkvist sa tak trochu nechcene začne zaujímať o prípad. Bezdomovca opakovane počuli blúzniť o švédskom ministrovi obrany Johannovi Forsellovi. Šlo o čisté bludy, alebo mal žobrák naozaj niečo spoločné s vládou? Mikael požiada o pomoc Lisbeth Salanderovú, no tá po pohrebe Holgera Palmgrena vycestovala z krajiny a teraz akoby sa pod ňou zľahla zem. Nikto netuší, že odišla do Moskvy, aby si raz a navždy vyrovnala účty so sestrou Camillou. Už ju nebaví byť korisťou, túži byť predátorom. Dievča, ktoré musí zomrieť je veľké finále série Millennium z dielne Lagercrantza, plné politických škandálov, mocenskej hry, skúmania DNA, expedícií do Himalájí a dezinformačných internetových kampaní šíriacich nenávisť, ktorých korene siahajú až do ruskej trolej farmy.Zo švédskeho originálu Hon som maste dö (Norstedts, Štokholm 2019) preložila Simona Rehák.

Voľné pokračovanie románov Pán Mercedes a Stratení nájdení Detektív vo výslužbe Bill Hodges dúfal, že všetky závažné životné bitky už vybojoval. Ale mýlil sa. Tentoraz má toho najhoršieho nepriateľa priamo v sebe! Brady Hartsfield alias pán Mercedes sa po údere do hlavy, ktorým ho zneškodnila Holly Gibneyová a zabránila mu tak v masovej vražde, nadlho stal iba telom bez duše. Vďaka experimentálnej liečbe sa však vrátil z tmy a je silnejší a nebezpečnejší než predtým. Jeho chorá myseľ má schopnosť pohybovať nielen predmetmi, ale aj ľuďmi a teraz rozpútala vlnu samovrážd. Kto sa stane Bradyho obeťou? A kto nedobrovoľným spolupáchateľom? Aj tí, ktorí vždy stáli na strane dobra, počujú v hlave jeho zlovestný šepot. Brady ich ako sám diabol navádza na tie najnepredstaviteľnejšie šialenosti. Bill Hodges, Holly Gibneyová a Jerome Robinson sú odhodlaní Bradyho zastaviť. Lenže tentoraz nie sú na ich strane ani čas, ani okolnosti. Koniec hliadky uzatvárá veľkolepú bestsellerovú detektívnu trilógiu. Preložila Marína Gálisová

Aj dobrá vôľa môže niekedy spôsobiť osudovú chybu... Raz večer v bare sa mladá učiteľka Mia Dennettová dá do reči s tajomným neznámym. Colin Thatcher jej zozačiatku pripadá ako ideálny kandidát na vzťah na jednu noc, no neskôr sa ukáže, že odísť s ním domov bolo najhoršie rozhodnutie jej života. Colin ju mal uniesť a odovzdať známemu zločincovi, namiesto toho ju však ukryje v odľahlej chatke v hlbokých lesoch, odkiaľ Mia nemá šancu uniknúť. Miina matka Eve a detektív Gabe Hoffman sú odhodlaní nájsť ju za každú cenu. Ibaže ani jeden z nich neráta s tým, že táto vypätá situácia doslova roztrhá život rodiny Dennettovcov na márne kúsky.Prekladateľ: Alexandra Ruppeldtová

Zoznámte sa s Bensonovcami. Je to príjemný, milý manželský pár. Nikomu sa nepletú do života, občas prehodia so susedmi pár slov. A majú krásne dievčatko Daisy. Niečo však nesedí. Dcérka žije v podkrovnej izbe bez okien, za zamknutými dverami. Vždy keď jej donesú jedlo či zaželajú dobrú noc, dievčatko stŕpne a radšej váži každé slovo. Daisy nie je ich. Uniesli ju. Prednedávnom ju donútili oslavovať desiate narodeniny. Keď naposledy videla pravých rodičov, mala sedem. Teraz sa Bensonovci rozhodli pre súrodenca... Detektív seržant Nathan Cody sa čoskoro stretne s najtemnejším a najstrašnejším prípadom vo svojej kariére.Z anglického originálu Don’t Make a Sound (Zaffre Publishing, Great Britain 2018) preložil Patrick Frank.

Pátranie po páchateľoch zákernej vraždy vedie z Londýna do Petrohradu a ďalej do cárskych temníc na Sibíri. Anglický prozaik Hugh Conway, vlastným menom Frederick John Fargus (1845 – 1885), patrí medzi vrcholných predstaviteľov temného thrilleru. Veľmi rád však pracoval aj s mystickými prvkami a napriek náhlej smrti v mladom veku vytvoril skutočne úctyhodné literárne dielo, ktorým inšpirovalo nielen svojich súčasníkov, ale aj mnohých pokračovateľov akčnej literatúry v 20. storočí. Medzi jeho najväčších obdivovateľov patrila slávna americká poetka Emily Dickinsonová a predajom kníh predstihoval dokonca jedného zo zakladateľov detektívneho žánru, britského spisovateľa Wilkie Collinsa. Hlavný hrdina románu Volanie temnoty Gilbert Vaughan – bohatý, ale slepý mladý muž sa vďaka zvláštnej súhre náhod stane svedkom brutálnej vraždy. Páchateľov však nemôže vidieť, iba počuť. Po zdĺhavej a bolestivej liečbe sa mu zrak vráti a počas potuliek v Taliansku sa zamiluje do tajomnej dievčiny. Záhadná kráska je osudným spôsobom spojená s ohavným činom, ktorého bol mládenec pred časom svedkom a spomienka na krvavú udalosť jej zatemnila myseľ. Kvôli svojej láske sa Vaughan rozhodne vypátrať páchateľov a musí podstúpiť nebezpečnú cestu z Londýna do ruského Peterburgu a do cárskych temníc na Sibíri. Viktoriánsky pohľad na zločiny, milostné záležitosti, exotické cesty, ale aj politický fanatizmus je dodnes mimoriadne fascinujúci a román Hugha Conwaya preto nestratil nič na svojej príťažlivosti.Preklad: Katarína Kvoriaková