Slovenská literatúra
Asébia: umenie pamäte – Ján Mičko
Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána – otca Alberta – syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec. Jeho životným osudom je objaviť Ruda, najmladšieho z rodu, ktorý by starému mágovi dopovedal príbeh strateného deda Jána, čím by sa, v prípade príbehovej zhody, prelomila uvalená kliatba a on by po sto rokoch života našiel vytúženú smrť. Príbeh románu „tečie“ meandrami času a okrem hľadania životného šťastia, domova, pokoja, prijatia, stabilných hodnôt, sprostredkúva aj autentickú sondu do života umelcov, murárov v emigrácii, zabudnutých seniorov, zákopovej vojny či vojnových zajatcov, ale aj mládeže na začiatku nového tisícročia. Román obsahuje aj množstvo polemík, filozofických odkazov, teologických presahov a symbolov. A práve v tomto zvláštnom prelínaní vonkajšieho a vnútorného sveta treba hľadať osobitosť tohto diela.
Ars vivendi alebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom – Vladislav Suvák
Kniha Ars vivendi sa zaoberá vybranými postavami antického, renesančného a moderného myslenia, ktoré spájajú filozofiu s umením (lat. ars) a životom (lat. vita) či žitím (lat. vivo). Výsledné spojenie „umenie žiť“ (lat. ars vivendi) alebo umenie života (gr. techné tú biú) nie je marketingový titul – vyjadruje jednu z najdôležitejších činností, ktorým venovali starí filozofovia trvalú pozornosť. Moderné prehľady dejín západného myslenia nás vedú k porovnávaniu názorov významných filozofov od antiky po súčasnosť v rôznych oblastiach – metafyzike, teórii poznania, logike, etike a tak ďalej. No takmer úplne sa z nich vytratila otázka, aký spôsob života si pre seba volia jednotliví filozofovia, alebo otázka, či žijú v súlade so svojim učením. Táto kniha sa pokúša ukázať, že antická filozofia bola neoddeliteľne spätá s voľbou života. Jednotlivé kapitoly nechcú urobiť zo Sokrata, Epikura alebo Montaigna vzory filozofickej praxe. Asi nikto by si nezvolil život ako Diogenes alebo Nietzsche – ich životy neboli ani ľahké, ani pokojné. Ak sa máme niečo naučiť od starých filozofov, tak by to mohla byť skúsenosť života ako najdôležitejšej veci, ktorej by sme mali venovať sústredenú pozornosť.
Ariadnin dážď nesie absurdity – Stanislav Háber
Poézia je dáma, ktorá rada skrýva svoju tvár. Preto ju každý autor pozná trochu inak – a to je dobre. Poézia je dáma, väčšinou navyše aj tajomná a to v prípade Stanislava Hábera platí v plnom rozsahu. Jeho poézia by sa dala do¬konca označiť za dámu v závoji. Občas sa môže zdať trochu príliš zložitá, ale to je jej neodňateľné právo. Pri jej čítaní máme pocit, akoby sa nám prihovárala z druhého brehu, ale zrazu si uvedomujeme, že sme tam s ňou. A v tom je jej hlavné čaro i prínos.
Apokalyptická dráma – Peter Gustáv Hrbatý,Ján Jendrichovský
Kniha je vyústením päťročnej práce autorskej dvojice. Má slúžiť ako inšpirácia pre dynamickú kreativitu v prostredí amatérskych a profesionálnych divadelných súborov. Samotná publikácia má za cieľ povzbudiť mladých nadšencov divadla, aby prekonali ostych a pustili sa do invenčnej tvorby. Scenáre odzrkadľujú vlastný pohľad autorov na dnešné, ale aj historické témy. Texty obsahujú teoreticko-praktickú problematizáciu podmienok života človeka a spoločnosti. Autori v dielach hľadajú odpovede na otázky o smerovaní civilizácie. Prvé texty sú napísané pre formáciu dvoch hercov. Potkan potkanovi človekom je trpkou demonštráciou ľudskosti vo všetkých jej odtieňoch. Komediálne spracovanie priateľstva na pozadí jedného z najkomickejších vojenských ťažení ľudstva nájdete v časti Trója – Apokalyptická dráma. Ostatné dva scenáre sú určené pre kolektívne produkcie. Ide o mierne eklektické dielo, v ktorom sa miešajú súčasné pohľady na Jánošíka s tými historickými, využívajú sa pasáže už nepísaných diel, povestí či básní. V hre (re)KLAMná ploCHÁ! sa už stretávame s omnoho aktuálnejšou, no zároveň nadčasovou problematikou politického boja o voliča. V diele sme konfrontovaní s ukážkami mechanizmov, ktoré si politici osvojili počas zápasov o moc. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.
Antropocén: Projekt Oáza – Viktória Laurent-Škrabalová
Market, Knihy, Slovenská literatúra, Slovenská súčasná literatúra, Slovenská súčasná Sci-fi, fantasy
Príbeh autorky Viktórie Laurent-Škrabalovej rozpráva o ľudskosti a veciach, ktoré sa nedajú vrátiť späť.
Po prírodnej kataklyzme nazývanej Déluge (Potopa) ľudia osídlili oceány. Vyhynuté vodné živočíchy nahradili robotické šrotovače, ktoré brázdia podvodné hĺbky a zbierajú odpad zanechaný predchádzajúcimi generáciami. Platformová spoločnosť riadená Úniou z neho čerpá energiu a zdroje na technologický a biologický výskum. Nová spoločnosť je hrdá na svoju vyspelosť a pod taktovkou Rozsievačov mieri k jedinému cieľu: vytvoreniu novej Oázy pre ľudstvo.
Postavy príbehu prežívajú vlastné víťazstvá a prehry: Veterinár Anton sa snaží nájsť zmysel života po strate manželky a syna v dôsledku zemetrasenia Big One. Novinár Leon bojuje s démonmi minulosti a pripravuje sa na tých, ktoré má priniesť budúcnosť. Manu a Lena žijú na pod-poschodiach Platformy 40 a poslušne sa zaradili do spoločnosti. Manu sa presadil ako platformový inžinier, Lena ako biologička. Avšak jej dedičstvo z minulosti nerozvíja iba predstavivosť ich syna Nika. Môže znamenať hrozbu pre nový systém, ktorý robí všetko pre to, aby sa na ekocídu, spáchanú ľudstvom, zabudlo.
V knihe ANTROPOCÉN: Projekt Oáza čitateľ nájde dávku dobrodružstva, napätia a prekvapení – ako sa od poriadneho postapokalyptického príbehu očakáva.
Antické provokácie – Dalimír Hajko
Autor šiestich esejí hľadá v antických textoch inšpirácie pre súčasné myslenie a pre spôsob života moderného človeka.. Zameriava sa na vybraných autorov gréckej a rímskej antiky (Porfyrios, Plutarchos, Seneca, Maecus Minucius Felix) a na staré indické filozofické a náboženské texty. Hlavné témy sú vegetariánstvo (názor, ktorý má v Európe i mimo nej tisícročnú tradíciu), táranie ako neschopnosť zmysluplnej komunikácie, pokoj duše v kontexte vyrovnanosti ľudskej psychiky, smrť a reflexia smrti, skepsa a jej neopodstatnenosť v chápaní raného kresťanstva. Hajko svoju prácu završuje Staroindickými inšpiráciami, čiže skúmaním etiky a fyziky u starých Indov. Autor tu zachádza od filozofie aj ku kozmológii , keď konfrontuje dve prevažujúce idey súvisiace aj s náboženskými predstavami. Podľa prvej (kresťanskej i židovskej) teórie kreativity, svet mal určený začiatok. Na druhej strane, východné predstavy koncentrované najmä v hinduistickej a budhistickej viere, predpokladajú, že vesmír je bez času a uplatňovať naň časové meradlá nemá zmysel. Autorov východný príklon, teda hlboká znalosť východných filozofií, obohacuje slovenské literárno-filozofické bádanie.
Anjeli sa vždy smejú dlhšie – Thomas C. Brezina
Môžu sa anjeli zaľúbiť?
Vicky by na to rada našla odpoveď.
„Mýliš sa,“ povedal ticho. „Ja nie som tvoj nepriateľ.“ Ako rada by Vicky verila jeho slovám,
stratila sa v jeho očiach a zabudla na to, čo ON je. Kto to je! Ako má odolať pokušeniu, keď ju drží
v náručí a šepká: „Dôveruj mi...“
Odvtedy, ako sa kamenný anjel na starom cintoríne prebral z pádu po jej bozku, už nie je tým,
čím býval. Vicky kolíše medzi citmi k jemnému Azraelovi a jeho temnému protihráčovi. Keď sa
zradný „priateľ“ zjaví rovno v jej škole, v nebezpečenstve sa ocitne aj Vickina najlepšia priateľka.
Tajomné, odvážne a sexi.
Alternatívne politické systémy – Roman Michelko
Alicine psy – Peter Mišák
Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz – poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným „vhľadom“ do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj „hrdinov“) v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.
Aksál – Zuzana Cigánová
Zuzana Cigánová, naša etablovaná autorka, prichádza s novým dielom, ale večnou témou – láskou. Lenže táto je poriadne naruby. Lebo láska, to je príroda v nás. A príroda je najmocnejšia. A robí si, čo chce. Aj živelné pohromy. Prvý pohľad, prvý dotyk a vlna cunami zmetie všetko, čo doteraz dávalo zmysel. Pozrieme sa na to očami aktérov známeho, a predsa celkom iného trojuholníka. Lyrický jazyk autorky, obohatený o mnohé podnetné roviny, kde je každá veta myšlienkou, podčiarkuje túto jedinečnú mozaiku ľudských citov a túžení.
Ako zem, ktorá trpí – 365 myšlienok o bolesti – Wilhelm Mühs
Ako vzniká sliepka a všetky ďalšie hry – Milan Lasica
Ako vzniká sliepka a všetky ďalšie hry - Milan Lasica, Väzba: tvrdá , Počet strán: 384, Jazyk: slovenský, Rok vydania: 2022 Milan Lasica a Július Satinský patria k tomu najlepšiemu, čo sa v našej literárnej a dramatickej tvorbe objavilo. Ich tvorba má nezastupiteľné miesto v divadelnom, filmovom, televíznom i literárnom priestore a svojimi životnými postojmi ovplyvňovali niekoľko generácií svojich verných divákov a čitateľov. Napriek prekážkam, ktoré im dlhé roky hádzal pod nohy komunistický režim, dokázali vytvoriť nesmrteľné dielo a stali sa neodmysliteľnou súčasťou nášho vedomia. Ťažiskom tvorby Lasicu a Satinského bolo predovšetkým divadlo, pre ktoré vytvorili niekoľko skutočne výnimočných hier. Každá z nich mala vlastný osud nielen pokiaľ išlo o ich inscenovanie, ale aj knižné vydanie. V tejto knihe sa predstavujú všetky autorizované verzie divadelných hier Milana Lasicu a Júliusa Satinského v chronologickom poradí, z toho Poprava sa nekoná a Ako vzniká sliepka vychádzajú po prvý raz. Čitateľ si tak konečne môže vychutnať texty Poprava sa nekoná, Nečakanie na Godota, Soirée, Radostná správa pre všetkých, ktorí majú ťažkosti s mechúrom, Ako vzniká sliepka, Náš priateľ René, Ktosi je za dverami a Deň radosti a zároveň sledovať umelecký vývoj legendárnej autorskej dvojice.
Ako som zachránil dedičstvo Kennedyovcom – Anton Blaha
V novej zbierke úvah a súdnych príbehov Anton Blaha sprostredkúva osudy bežných ľudí v rôznych kritických, ale aj zábavných životných situáciách. Nadväzuje na predchádzajúcu knižku z advokátskeho prostredia pod názvom Manderla a Modrý Maurícius, ktorá sa stretla s mimoriadnym záujmom čitateľskej verejnosti. Obsahuje jedenásť samostatných celkov. Okrem úvodnej úvahy Trest smrti – áno či nie (treba podotknúť, že Anton Blaha bol prvý česko-slovenský právnik, ktorý ešte pred Nežnou revolúciou navrhol zrušiť trest smrti) sú ďalšie príbehy viac či menej bizarné. Anton Blaha sa aj v tejto knihe prejavil ako právnik a autor s citlivým, no láskyplným zmyslom pre humor, a tiež ako človek, ktorý dokáže priložiť prst na pulzujúcu tepnu života. Autor do zbierky zaradil aj starší dopracovaný príbeh s názvom Tri ženy Ladislava Mednyánszkeho. Niet pochyb, že aj táto kniha súdnych poviedok z tvorby renomovaného advokáta, obdareného nezvyčajným literárnym talentom, si literárnou hodnotou získa priazeň čitateľa.
Ako som prišiel o panenstvá – Peter Šrank
Viem, jedna láska je vždy prvá, začína Miroslav Válek svoju báseň. Pre Pyka, hlavného hrdinu tohto poviedkového románu, sa však láska stáva akoby prvou zakaždým, keď sa s ňou stretne. A pritom Pykove skúsenosti s dievčatami a mladými ženami nie sú sentimentálne. Prýšti z nich život, mladosť, dravosť a len občas trpké poznanie, že niekedy ani ten najvrúcnejší cit nezachráni milovanú bytosť. Spisovateľovi Petrovi Šrankovi sa podaril malý zázrak. Jeho rozprávanie o premene chlapca na muža je plné láskavého humoru, bizarných situácií, krehkého milovania a toľkého porozumenia, že možno aj vy uveríte v možnosť opätovnej premeny ženy v pannu, ak naozaj miluje muža...
Ako sme „válčili“ za socializmu – Milan Kupecký
V prvej časti novej knihy Milana Kupeckého nájdeme svojrázne koncipovaný životopis. Je to vlastne jeho ironické, miestami až sarkastické curriculum vitae. Dopustil sa odvážneho činu, opovážil sa ironizovať samého seba, teda akoby zosmiešňovať vlastnú osobnosť, robiť z nej akúsi osobu z redakčného inven¬tára. Je to až hazardný čin, veď na takéto dobrovoľné zosmiešňovanie číhajú celé čriedy zosmiešňovačov, ktorí potrebujú ži¬vé terče, aby v rámci ich porovnávacej analýzy ešte viac, po¬nad tie ironizované terče, vynikli oni sami a ich kumpáni.
Lenže, pravdu povediac, náš Milan si to dnes už môže dovoliť naozaj bez rizika. Vyrástol nám, je už dávnejšie pán Niekto. Je popredným členom slovenskej aforistickej obce, v štáte, ktorý je naozajstnou aforistickou veľmocou. Podaktoré z Milanových aforizmov už zľudoveli (uprednostňujem výraz „zľudovateli“), šíria sa medzi občanmi ako populárne slogany a v LITERÁRIU, v populárnej rubrike Literárneho týždenníka (podnes vychádza¬júceho len ako dvojtýždenník, čo je výdobytok „demokracie“), ich nachádzame pravidelne, navyše aj v rámčeku AFORIZMUS DVOJTÝŽDŇA! Takže posmeškárov smiech už prechádza, ak týchto podceňovačov už dávno neprešiel, a Milan si môže strieľať sám zo seba koľko chce, kedy chce a kde chce. Nuž a to sa mu zachcelo aj na stránkach tejto jeho najnovšej knihy, ktorej recenziu práve čítate.
Základná škola je preň výdatné žriedlo spomienkovej „študáckej“ irónie. Sám sa nazýva večným študentom, ibaže nemáme vždy skalnú istotu v tom, čo je ironizovaný fakt a čo je dômyselne zapracovaný vtipný školácky, poškolácky či školnícky aforizmus. Milan tvrdí, že sa o ňom podnes rozprávajú medzi učiteľmi i spolužiakmi bohatierske legendy. Ako o Markovi Twainovi, a to je veru vďačná akvizícia! Priznávam, že niektoré háklivé poznámky by som ja v takejto ironickej memoárovej knihe istotne vynechal, lenže ja som samoľúby egocentrik. Ale Milan, ten¬to do značnej miery londonovský samouk, vie byť voči sebe neľútostne kritický. Ako záškoláctvo a školskú absenciu uvádza vy¬nechanie strednej a vysokej školy, elegantnejšie povedané – gymnázia a nejakej honosnej fakulty, v spisovateľských kru¬hoch najmä filozofickej. Ďalej objasňuje, ako sa pri hľadaní zamestnania (nie práce!) presunul z ľahkej atletiky na ľahkú múzu, v dôsledku čoho sa odvážne prihlásil na konkurz redak¬tora s cieľom zapĺňať rubriku Čierna kronika.
Ako sme (ne)robili perestrojku. Z diára šéfredaktora 1987 – 1989 – Emil Polák
Základom knihy sú denníkové záznamy z rokov 1987 až 1989. Šéfredaktor Nového slova si ich robil v očakávaní možných udalostí magického osmičkového roka, a to najmä v súvislosti so zápasom o perestrojku, ktorú začal v Sovietskom zväze Michail Gorbačov v roku 1985. V záznamoch figurujú rôzne politické a aparátnické postavy a postavičky vtedajších čias, defilujú strety prívržencov perestrojky a jej protivníkov, úsmevné aj menej úsmevné dobové príhody a udalosti... Nie vždy ide o presné zachytenie udalostí či faktov, niekedy sú to sprostredkované informácie, niekedy aj fámy a klebety, takže to nie je dokument o dobe, ale jej ilustrácia. So zreteľom na to autor do publikácie zaradil citáty z rôznych prameňov a publikácií, ktoré môžu spresniť či uviesť na správnu mieru zapísané, prípadne odhaliť nedopovedané. S odstupom tridsiatich rokov záznamy doplnil aj o pohľady historikov a publicistov, ktoré sú nezaťažené dobovým nánosom, ako aj o svedectvá z najvyšších poschodí moci, ktoré boli aj pre šéfredaktora Nového slova neprístupné, skryté za jej oponou.